Rýchlo som si ho obľúbila. Skracoval mi cestu domov a vždy bol upravený a čistý. Nikto ho neobišiel. Každému prišlo vhod, keď sa s ním stretol, či uz nevedomky alebo vedome. Zbiehali sa k nemu deti, aby si v jeho tieni našli úkryt pred zvedavými pohľadmi dospelých a všetky psi z okolia ho zdvihnutím nohy označili za svoj. Majú tichú dohodu. Snažím sa ju rešpektovať a keď v parku stretnem jedného zo štvornohých majiteľov, vždy mu hlavou kývnem na pozdrav. Vie, že som ním prešla i tentokrát a nechce za to ani cent. Psi si na veľké zárobky nepotrpia. Stačí malé gesto a všetko je vyrovnané.
Ako každý deň i dnes som vystúpila z autobusu a hnala sa smerom k nemu. Tešila som sa, že ho vidím, lebo jeho blízkosť pre mňa znamená skorý príchod domov. Čakal tu tíško celý deň. Neľutoval sa i keď za posledné dni pár krát zmokol. Prekvapilo ma, že je neobvykle mĺkvy a bez známky pohybu. Pripisovala som to únave. Odkedy je v meste, pracuje bez prestávky. Vošla som sa do jeho útrob a dúfala, že ho poteší moja prítomnosť. Jeho vnútro je vyrovnané ako obvykle.
Zastavila ma až voda pred schodiskom. Držala sa oboch protiľahlých stien, akoby udržiavala balanc. Jej hĺbka prekvapila i moje topánky na opätku a zdráhali sa kráčať ďalej. Nikdy doposiaľ som u nich nespozorovala také obavy o svoju kožu. Chvíľu som ich povzbudzovala, aby prekonali svoj strach, ale napokon som sa rozhodla ustúpiť.
Vybehla som z podchodu a rozhodla sa pre slalom pomedzi autá na druhú stranu. Nebolo to múdre, ale nikto neprišiel k úrazu. Bola som sklamaná zo svojich topánok. Vždy som ich výške pripisovala veľkú dôležitosť.
Tentoraz som však pripravená. Kráčam k podchodu v nových gumákoch a tajne dúfam, že to oceníš - ako ja teba už toľkokrát.
