Čakala si kedy príde tvoja chvíľa. Kedy ťa vytiahnem zo zovretia obalu.
Netušila si ako s tebou naložím.
Možností je len zopár:
Keď pocítim strach, budem ťa žmoliť v dlaniach.
Keď budem smutná, nenápadne utrieš moje slzy.
Keď budem neopatrná, zakryješ moje malé pohromy.
Prezieravo som si ťa odložila na príhodnú chvíľu do zadného vrecka nohavíc. Osamotenú, s vedomím, že tvoj život sa predĺži.
Týždeň si prečkala so mnou v práci a hodinu u kaderníka. Rozlúčila si sa spolu so mnou s Jurajom a Žofkou. Niesli sme to dobre, lebo vieme, že ich čaká niečo vynimočné.
Utrela som tebou zopár kvapiek kávy z konferenčného stolíka a vložila ťa naspäť do vrecka.
Prišiel víkend. Zašla som do knižnice, upratala a hodila zopár vecí do koša na prádlo. V kúpelni zaznel o pár hodín známy rytmus. Všetko tmavé oblečenie sa prevaľovalo v horúcom, voňavom kúpeli. Bubon sa vykrúcal ako zvyčajne. Vibrácie pohltili celý byt.
Večer som ťa našla v práčke, rozomletú na franforce. Na každom kuse oblečenia si nechala svoju bielu DNA.
Skladám ťa po vrstvách do podrobna. Chce to chirurgickú presnosť, dobré nástroje a nesmiernu trpezlivosť.
Čas našťastie mám, knihy treba do knižnice vrátiť až o mesiac.
