K pastierskemu listu na nedeľu 7. augusta 2005

Poviete si, sú oveľa dôležitejšie veci ako riešiť státie, kľačanie, či sedenie počas bohoslužieb. Je dobré, že sa táto téma otvorila. Táto nejednotnosť, lepšie povedané, neznalosť dôvodu a symbolu vonkajších giest určite svedčia, ža ani s tými vnútornými to nebude v poriadku. Ľudia nevedia „Prečo“, čo je len krôčik k vysloveniu sa : „Načo...“ Slovensko je na tom s praktizovaním liturgie mizerne. Dá sa povedať, čo farnosť, to iné zvyky. Na Orave sa rozšíril trend kľačať až po nápeve Baránok Boží, v jednej Považskej dedinke na začiatku omše sedia. To nespomínam celoslovenské nerozhodné strhnutia sa pri masovom vstávaní, kľakaní... Po prevrate boli pokusy o zavedení dôstojného slávenia liturgie. Pokusy ostali pokusmi, niekde sa zakorenili ako zvyk, inde stroskotali... Ubehlo pätnásť rokov. Akési nové svetielko citiť z posledného pastierského listu, ktorého cieľom je zjednotiť tri základné úkony na celom území Slovenska. Otcovia biskupi majú pekný zámer. Uvedomiť si a naučiť sa spoločnému sedeniu, kľačaniu, či státiu, by nemal byť problém. Azda im však unikla podstata. Pochybujem, že sa všetko zmení jednou nedeľou, jedným listom. Po skúsensotiach s ostanými pastierskými listami viem, že takáto pastorácia je hrachom hodeným medzi veriaciach. Niekde medzi je komunikačný šum. Vrátim sa teda ešte k samotným pastierským listom, k začiatku, prečo ich nemám rád. Nedeľná homília (rozumej kázeň, zvykne nasledovať po hlavnom čítaní z Evanielia) by mala byť pôsobivá, až si dovolím povedať dialogická. Mechanický prednes listu, ktorý posledné obdobie viac sledoval vlastné prostriedky ako posledný cieľ zverených ovečiek, nepoteší, nepovzbudí, odradí. Je pekné ak sa nám chcú otcovia biskupi prihovoriť v čase najväčších sviatkov a chcú využíť prítomnosť množstva ľudí, no pekné, dlhé, možno nikdy nedosiahnuteľné vízie nepôsobia na hektického človeka upokojujúco. Kde je chyba? V prvom rade, ja ako laik vnímam, že kňazi, sprostredkovatelia si všetko odbijú odčítaním listu po ktorom dav zmĺkne a nevie či povedať Pán Boh zaplať, alebo Bohu vďaka. No ostať kriticky iba na kňazoch je chyba...Je zaujímavé, že teraz, počas prázdnin, sa otvára téma liturgie. Veď hej, blíži sa eucharistický kongres. No počas veľkých sviatkov (napr. Veľká noc) je dôležitá pastorácia o postoji k Mojsejovcom, Superstar, dokumentom ŠtB, nehovoriac o naivnej predstave Týždňa Cirkvi pre mládež. Začal a skončil prečítaním patetického listu. Sú veci s ktorými v odznetých pastierskych listoch nesúhlasím, sú veci, ktoré ma povzbudia. Ich pomer je však zarmucujúci. Potom sa nečudujme, že katolicizmus a jeho hierarchistické usporiadanie je vnímané ako diktátorstvo života.