Okrem pracovného vyučovania a výtvarnej výchovy sa mi zmestili do úväzku všetky ostatné výchovné predmety. Do čoho som sa namočil, som zistil až neskôr (v praxi), ale... dobre. Veľký bič a malý dvor, povedal som si, je ta najlepšia škola života.
Na našej maličkej škole mám na starosti všetky hodiny hudobnej výchovy na druhom stupni. Veľká výzva. S obľubou som počas vysokoškolských štúdií z vlastnej iniciatívy študoval teóriu hudby ako samouk. Na gitare zvládnem čokoľvek. Nie je to síce žiadny Paganini alebo Al di Meola, no pre prácu s deckami to stačí. A odvtedy čo učiteľujem raz týždenne obťažujem školský klavír.
Moji piataci majú k ľudovým piesňam rezervovaný vzťah. Ktovie prečo? Z dvanástich žiakov, osem chlapcov. Ale už nám nejaká tá ľudová pieseň celkom ide. Oveľa radšej by spievali Horkýže Slíže, rapovali Rytmusa a vrieskali na Kabát. Teoretické znalosti z prvého stupňa prekvapujúco výborné, je na čo nadviazať, poslúchajú, píšu poznámky, pýtajú sa k téme, takže – absolvovali.
Šiestaci, dvadsať žiakov, boli na hudobnej prvý polrok úžasní. Prvý polrok téma vlastnosti hudby (melódia, harmónia, rytmus, farba, tempo...). Popri počúvaní vážnej hudby sme sa stihli naučiť rôzne piesne (Kirschnerovej Modrú, Rande od Tublatanky, Vymyslenú od Elánu a ďalšie) a chcú spievať a spievať. Všetci. Musím však poklepkať na drevo, lebo puberta klope na dvere.
Siedmaci, dvadsaťtri žiakov, Ťažký náklad. Od prvého momentu hudobnú odignorovali. Učiť dejiny hudby na neklasifikovanej hudobnej, je to isté ako dejiny Cirkvi na hodinách náboženstva. Pár jednotlivcov sa chytilo na aktivitu – referát na tému Moja obľúbená skladba. Referáty odzneli. Reveráty ostatných..., čakanie na Godota. Polovica triedy sa chytila na piesne od Elánu. Zo zvyškom je to náročné. Keď nie je záujem, učiteľ veľa pák nemá. Maximálne nechať po škole. O výpovednej hodnote klasifikácii absolvoval v niektorých prípadoch pomlčím
Ôsmaci. Aspoň že ich je len trinásť, ale znova v prevahe mužské pohlavie. Počúvam(e) skladby, snažím(e) sa viesť debatu. Ôsmaci dostali na referát spracovať svoj Obľúbený album. Ešte ani jeden referát neodznel. Možno je súčasná generácia naozaj i-podovou generáciou, ktorá nie je schopná počúvať album ako jednoliaty celok. Žeby chyba vo mne? Už som si všimol, kým učiteľ na žiaka netlačí, aktivita uniká. Každopádne, do triedy som dal časopis Hudba, aby spracovali niektoré zaujímavé články.
Deviataci už majú hlavy nastavené na odchod zo školy, Ťarcha národného Testovania padla. Napriek tomu, ma povzbudilo, že niektorí spracovali referát na tému Moja obľúbená skupina. Ranné hodiny, zaručená pozornosť. Počúvame spolu veľa vážnej hudby. No s rastúcimi minútami rastie aj nepozornosť, šum prechádza do vravy. Na poslednej hudobnej bolo ticho. Mám za úlohu (teda podľa ich slov) nacvičiť s nimi nejakú pieseň na rozlúčku. Keď som im prvýkrát hral na gitare, celá trieda plných štyridsaťpäť minút bola na nepoznanie, dýchala z nich pozornosť. Niektorí doslova ostali s otvorenými ústami. Po jednej skladbe došlo dokonca k aplauzu! To sa na základnej škole vo vyššom ročníku hocikedy nepočuje! Len ich ešte rozospievať. Testovanie skončilo, mali by prísť na rad ďalšie referáty, uvidíme. Abslolvovali všetci.
Prvýkrát učím hudobnú. Hodil som sa do rieky, plávam ako viem. No hlavne tak, aby budúci školský rok bol o niečo príjemnejší. To čo mi nechali vyučujúci predo mnou, nehodnotím. Treba dvihnúť latku vyššie ako sa len dá.
Viacerí pedagógovia, ktorí učia hudobnú na základnej, mi dajú za pravdu. Predkladané učivo hudobnej výchovy je zbytočne náročné. Predovšetkým pre siedmy, ôsmy a deviaty ročník. Napriek tomu, som toho názoru, aby sa hudobná klasifikovala. Dnes sú decká naučené po piatich sekundách prepínať stále inú pesníčku. Hudba nie je len o speve, ale aj o schopnosti počúvať, stíšiť sa. Vnímať hudbu, alebo nevyrušovať toho, kto ju chce počúvať. Väčšina žiakov sa k vážnej hudbe určite už nedostane.
