Napriek tomu, že je dnes nedeľa, vybrala som sa dopráce. Nie, nešla som dnes nikoho kontrolovať. Išla som súkromne a úplneinkognito.
Nonepodarilo sa. Lucka si ma všimla hneď pri vrátnici. A hneď ma ajprivítala slovami, ktoré ma veru nepotešili: „Už si to počula?" V tej chvíli mi bolo jasné, že sa niečostalo a je po pokojnej návšteve zámku.
Pred pár dňami som sa chválila tým, že máme nanádvorí detský kútik. Stolík s lavicami, kde si deti počas čakania naprehliadku môžu kresliť. Bola som na seba hrdá, keď mi v hlave zasvietilamyšlienka niečo takéto umiestniť do zámku. Na porade sme to prebrali, kolegaurobil technický nákres, všetko sme zadali do výroby .... a potom sme satešili ako malé deti, keď nám lavicu konečne doniesli. Hneď sme priniesli čistépapiere, pozháňali farbičky, strúhadlá, kamene na zaťaženie papierov,...Vyniesli sme zo skladu výstavných prvkov maliarsky stojan a vytvoriliz neho nástenku na najvydarenejšie umelecké diela detí.
Radosť bola v prvý deň ohromná. Tešili sme sa my ajnávštevníci. Obrázky pribúdali a nám pomaly začínali miznúť farbičky amisky na farbičky. Zhrozene som sa z kancelárie pozerala na to, akodôchodcovia a puberťaci vysedávali na mojom detskom stolíku. A takinformátor okrem množstva inej práce informoval aj o tom, že detský kútikje pre detí a nie pre dospelých. Zdalo sa, že pomohlo. No stačila krátkanestrážená chvíľa ... a stolík niekto stihol zničiť. To sa stáva, keď sidospelý človek s nadváhou sadne na detský stolík. Keby zlomil lavicu ...aj tak by som sa hnevala. Ale aspoň by som to možno z časti pochopila. Aleako môže dospelého človeka napadnúť sedieť deťom na stole?!! Neviem, čo sa todeje s týmto svetom? Čo sme to za ľudia. Už si ozaj nevieme nič vážiť?Prečo nemáme úctu k práci druhých? Prečo sme k všetkému ľahostajní?
Ako zrekapitulovať týždeň fungovania detskéhokútika? Rozkradnuté farbičky - spolu asi 5 balíkov. Tri ukradnuté misky nafarbičky. Jedno zničené strúhadlo. Jeden ukradnutý kameň (!), ktorý slúžil nazaťaženie papierov. Zničené dva obaly s inštrukciami pre detia rodičov. Prasknutý stolík ....
Čo s tým robiť? Mám zamestnať jeden dozor,ktorý bude strážiť len jeden stolík s lavicou? To by asi naše ekonomickéoddelenie vyskočilo z kože. Alebo mám nechať rodičov, nech si pre detinosia vlastné farbičky? Alebo mám všetko priviazať na reťaz? Alebo zabudnúť napodobné aktivity? Mala som dnes sto chutí to celé zabaliťa skončiť s podobnými aktivita. Ale prešlo ma to. Pozrela som sav kancelári na kôpku s obrázkami, ktoré deti počas toho týždňanakreslili. Detský kútik bude fungovať aj ďalej. Ale len kvôli deťom ...
