Azda najznámejším exponátom v zbierke múzeav Bojniciach je 10 drevených oltárnych tabulí, ktoré sú inak známe podnázvom Bojnický oltár. Obrazy pochádzajú z 50. rokov 14. storočiaa maľoval ich temperovými farbami na drevo Nardo Di Cione.
Oltárne tabule
Oltárne tabule sú usporiadané v dvoch radoch.Horných rad je tvorený piatimi hlavnými tabuľami, na ktorých sú znázornení sv.Jakub, sv. Hieroním, Madona s dieťaťom, sv. Ján Krstiteľ a sv.Ranier.
V spodnom rade je umiestnených zvyšných päť obrazov,na ktorých sa nachádzajú dvojice svätcov: sv. Augustín a sv. Mária Magdaléna, sv. Pavol a sv. Katarína,Kristus obklopený Pannou Máriou a sv. Jánom, sv. Lucia a sv. Petera napokon sv. Margita a sv. Antón.
Predpokladása, že oltárne tabule nie sú kompletné. Podľa iných dochovaných oltárov sausudzuje, že pôvodne existoval aj tretírad. Oporné piliere podopierajúce krajné hlavné tabule niesli zvyčajne ďalšietabuľové obrazy.
Autor
Pôvodne sa autorstvo oltára prisudzovaloflorentskému maliarovi Andreovi di Cione, ktorý je taktiež známy aj pod menomOrcagna. Neskôr sa uvažovaloo tom, že mu pri tvorbe pomáhal i jeho brat Nardo. Ďalšími skúmaniami bol Andrea úplne vylúčenýako autor a v súčasnosti sa autorstvo prisudzuje druhému bratovi -Nardovi di Cione.
Keďže dielo nie je signované, autorstvo bolo určené na základe štýlovéhorozboru a porovnávania s inými dielami do úvahy prichádzajúcichautorov.
Obaja súrodenci boli významnými predstaviteľmiflorentskej maľby obdobia po „čiernej smrti". V druhej polovici 14.storočia postihla Toskánsko veľká morová epidémia. Ničivý živel pripravilo život viac ako 2/3 obyvateľov. Následkom tejto tragédie bolo, že ľudiasa viac utiekali do kostolov a k modlitbám. Vtedajšej situácii saprispôsobili i umelci a tvorili diela inšpirované stredovekýmitradíciami. Príkladom takého to diela je i Bojnický oltár.
Krádež
Gróf Ján František Pálfi ako milovníka zberateľ umenia poznal vysokú umeleckú hodnotu oltárnych tabúľ. Po ichzakúpení nechal v Taliansku zhotoviť repliku gotického korpusu, do ktoréhoboli tabule neskôr vsadené. Oltárne teleso spolu s obrazmi bolo následneumiestnené v kaplnke Bojnického zámku. Tu zostali až do roku 1933 - doosudnej noci 27. augusta.
Práve 27. augusta 1933 ostali dvaja zlodeji poposlednej výprave ukrytí v priestoroch zámku. V noci pod rúškom tmyvyrezali z rámov oltárne obrazy a na povrazoch ich pustili oknomv kaplnke do hradnej priekopy. Hneď ráno ich previezli do neďalekej dedinyPoluvsie a zakopali ich do zeme. Obrazy neskôr putovali do súkromnejzbierky v moravskom Zlíne. Polícia vyhlásila odmenu 7500 korún pre toho,kto pomôže obrazy vypátrať. Nakoniec približne rok po krádeži priviedolpolicajtov na stopu zlodejov istý udavač.
Osud nájdených obrazov
Nájdené obrazy boli spoločne zo zvyšnými piatimi z obáv z ďalšej krádežeprevezené do Zemskej banky v Bratislave. Nevhodné klimatické podmienkyv trezore banky ale zapríčinili, že drevené dosky sa začali skrúcaťa temperové farby opadávať. Preto bolo nevyhnutne potrebné zabezpečiť ichreštaurovanie. Jediný ústav, ktorý bol v tom období dostatočne vybavený natakého záchranné práce, sa nachádzal v Prahe. V roku 1935 sav reštaurátorských dielňach Obrazárny Společnosti vlasteneckých přátelumění začalo so záchranou obrazov. Náročné práce boli ukončené v roku1941.
Po zreštaurovaní boli oltárne tabule zapožičané navýstavu skvostov gotického umenia v Prahe. Dôsledkom vojnových udalostí(vznik Slovenského štátu a Protektorátu Čiech a Moravy) nastaliproblémy s vrátením obrazov. Oltár prešiel do vlastníctva ProtektorátuČiech a Moravy. Právny akt, nazáklade ktorého sa tak stalo, bol anulovaný až po skončení vojny v roku1945.
Napriek iniciatívam mnohých zainteresovaných saobrazy dlho nepodarilo vrátiť späť. Situácia sa vyriešila až v roku 1994.Vtedajší český a slovenský ministri kultúry (Tigrid, Roman) podpísalidohodu, na základe ktorej sa oltárne tabule vrátili na Slovensko výmenou zadesať slovacikálnych gotických tabuľových malieb.
A tak sa v roku 1995 oltár vrátil na Bojnický zámok. Odjeho návratu je umiestnený v špeciálne upravenej a klimatizovanejpäťbokej veži. Oltár je chránený nepriestrelným sklom a modernýmbezpečnostným systémom. O stav oltáru sa starajú zamestnanciumelecko-historického a dokumentačného oddelenia SNM-MBo, ktorí okreminého pravidelne sledujú klimatické podmienky v miestnosti. Teplotavzduchu je určená na 18 stupňov celzia a vlhkosť na 60 percent.
V súčasnosti si návštevníci počas prehliadky môžu pozrieť tak originál ako i kópie Bojnického oltára.
