Na prvý pohľad klasický žobrák. Jemne zašpinený, nedbalo zarastený, oblečenie mierne nemoderné. Jedna noha nastoknutá v dlahe. Človek si povie - asi ma zdravotné problémy. Pohľad sklopený k zemi a ruka s kelímkom vystretá k turistom.
Jednoducho - celkom slušná napodobenina žobráka.
Dotyčného pána som si všimla už i pár dní predtým. Ale nevenovala som mu zvýšenú pozornosť. Bolo mi ho ľúto. A tak som sa tvárila, že ho nevidím. Aby som ho nemusela vyhnať preč zo zámockých pozemkov.
Až včera som sa o pánovi dozvedela čosi viac. Žobrať k zámku chodí pravidelne. Väčšinou vtedy, keď majú kúpeľní hostia vychádzky. Veď vtedy sa to oplatí najviac.
A ešte som sa dozvedela čosi.
Pár dní dozadu zastavil na moste pred hlavným vstupom taxík. Každý normálny by si bol povedal, že dáky zamestnanec mešká do práce. A tak v záujme, aby si stihol načas štiknúť príchod, načrel hlbšie do peňaženky a zavolal si taxík. Viete si určite prestaviť to prekvapenie, keď z taxíka vystúpil pán žobrák. Jednoducho vystúpil, zaplatil, vytiahol svoj kelímok a nastúpil do "práce".
