V uzatvorenej hrobkeprebiehali skúšky a rozbory, ktorých sa zúčastnili mnohí odborníci -okresný hygienik, patológ, Výskumný ústav pre Petrochémiu čiChemickotechnologická fakulta Bratislava. Výsledkom bolo, že tekutinaneohrozuje zdravie zamestnancov ani návštevníkov. Hrobka bola opäť sprístupnenáverejnosti.
Napriek sprístupneniu ďalejpokračovali testy. Skúmaná vzorka ukázala stopy po aminokyselinácha bielkovinách. Veľké bolo i zastúpenie kremíka a vápnika,železa a amónnych solí. Aminokyselinaa bielkoviny poukazovali na živočíšny pôvod. Vápnik podľa všetkéhopochádzal zo sedmohradského mramoru, z ktorého je sarkofág vyrobený.Aminokyseliny a amónne soli súviseli s degeneráciou prvého a druhéhostupňa. Jednoducho a zrozumiteľne povedané - absolútny rozklad. Zosarkofágu do priestoru hrobku vytekali rozložené zvyšky telesných pozostatkovposledného šľachtického majiteľa zámku.
Niektorí sa snažili zistiťpríčiny, iní vymýšľali legendy ... Definitívne rozlúštenie celej záhady malo prísťv roku 1991. Priniesť ho malo otvorenie sarkofágu. Na túto prácu sadobrovoľne podujala spoločnosť Hydrosaning na čele s pánom Krčíkom. V spoluprácis firmou Olympus bola v roku 1992 do sarkofágu zavedená endoskopickákamera, ktorá prenášala obraz z vnútra sarkofágu na monitor umiestnenýv hrobke. Po preskúmaní vnútra sa dospelo k rozhodnutiu, že sarkofágsa nebude otvárať. Na jednej strane hrozilo jeho poškodenie, na strane druhejbanky neboli ochotné poistiť riskantnú a nezvyčajnú sanáciu vekasarkofágu.
Ako bezpečnejšie a nemejfinančne náročné sa zdalo riešenie spoločnosti Hydrosaning, ktorá odporučilasarkofág nanovo hermeticky utesniť. To malo zabrániť ďalšiemu procesu rozkladu.
Záver príbehu o záhadnejtekutine je veľmi prozaický a až fádny. Tekutina jednoducho prestala vytekať. Vytekala, len pokiaľ sa nevyrovnalajej hladina v truhle. Následne už nemala ako a kade vytekať. Fyzika jednoduchonepustí...
Ale vráťme sa ešte na začiatok.Prečo vlastne záhadná tekutina začala vytekať? Domnienok je viacero. Zaposledné desaťročia sa výrazne zmenili klimatické podmienky v zámockejhrobke. Spôsobené sú zjavne aj narastajúcim počtom návštevníkov, častýmiprechodmi cez hrobku a tým aj zvýšenou kondenzáciou pár.
Za jednu z možných príčin sapokladá aj existencia a prevádzka neďalekých chemických závodov (NCHZ). V továrnisa nachádzajú silné elektrolyzéry, ktoré sú zdrojom silného jednosmerného elektrickéhoprúdu. To je vraj aj príčiny vzniku bludných elektrických prúdovv travertínovom podloží. Tie elektrické prúdy spojením s cínovoutruhlou a predmetmi uloženými v nej, môžu vytvárať akúsi obdobuelektrického článku.
Situáciu vraj mohli údajne zhoršiťaj rekonštrukčné práce v múzeu, počas ktorých sa v roku 1990 razili nový kolektor na inžinierske siete. Razbou sa mohli porušiť vrstvyv podloží a mohol sa tak uvoľniť priechod už spomínaným bludnýmprúdom.
Uvidíme, čo mám prinesiebudúcnosť. V súčasnosti nám „záhadnú tekutinu" pripomínajú už len zvedavéotázky návštevníkov a čierna škvrna na mramore sarkofágu, ktorá po výtokuzostala.