
Takuto malbu som, za ditete, vzdycky pozeral na babickynej zdi. Visela si tam kludne mezi papradou a Ciernou Madonnou, a ani ju nenapadlo, ze je gyc (babicku to nenapadlo dodnes).
A ted` si predstavte co som uvidel dnes v robote: po modrom nebi sa honi roztomile bile mracky. Kvitnuti visnovy sad vypada ako by tam napadal snih. Uprostred zeleneho razneho poli sa objevil krasny srnec z medajlovejma parustkama. Na pokrytej kytickama (ako brindzove halusky skvarkama) luke sa objma zamilovany parecek. Bystrina sumi…
Tak co jaro, nebo gyc?
A k tomu vsemu este zacina alergie.