Odrazu sa moja myseľ začala orientovať a ja som pocítila vibrácie vnútorného sveta. Moje ego sa kĺzalo po všetkých tých vibráciách ako po vlnách, až ho napokon úplne pohltili. Vety mali odstavce, slová stavce ako žirafy a moje ego slobodu. Keď sa sila hrianky pominula, svet aj moja myseľ sa vrátili do pôvodného stavu. Len moje ego sa ešte chvíľu kĺzalo po vibračných vlnách vnútorného sveta.
Stavce a odstavce
Zjedla som hrianku. Iba takú „obyčajnú“ hrianku. Veď to poznáte. Krajec chleba opečený z obidvoch strán na oleji do chrumkava. Odrazu sa mi začali diať čudné veci. Moja myseľ sa nedokázala zorientovať v cudzom prostredí a tak len prestupovala z nohy na nohu. Hlava sa mi začala neprirodzene nadúvať, až som mala pocit, že miesto nej mám na krku položenú prezretú paradajku. Už, už praskne a zaserie všetko, čo ešte nie je zasraté.