Písmo:
A-
|
A+
Nebála som sa čiernych dier.Čas ma už nikdy nedohonía neprinúti zmeniť smermyšlienok, hnaných silou koní.Občas ma vtiahol vzdušný víra strhol zo mňa všetky šaty.Ja takmer nahá, z plných síl,držala som svet za opraty.Závojom smútku zahalená,ubitá na smrť vlastným snomklesla som ticho na kolená.Musím sa utkať s osudom.Na búrku uprel sa môj zraka všetko vôkol potemnelo. Že verila som na zázrak,dážď schladil moje zbité telo.Koníkom mojim večná chvála,že dali život za ten skok.Teraz mi v hlave volne cválapár premočených myšlienok.
