Koľko je vo mne smútku a koľko radosti, koľko je vo mne sily a koľko slabosti, koľko mám rokov pred sebou a koľko som ich premárnila, koľko ciest trávou zarastie, kým príde správna chvíľa, koľko dobrých ľudí a koľko zlých som stretla, koľko rád prijala som bez rečí a koľko v zlosti zmietla, koľko je vo mne nádeje keď hľadám samú seba, koľko hviezd ešte rozbijem, kým zistím čo mi treba.
Koľko ešte? Znamená to ako dlho budem žiťvo svete, ktorý prší,vo chvíľach, čo sa vylievajú z duší,v živote plnom vodnatých myšlienok,vo fľaši od piva zbavím sa spomienok.Koľko ešte? Znamená to ako dlho sa budem dívaťna krídla, ktoré nelietajú,na mŕtvych, čo sa usmievajú,na živých, čo sa mračia v rade,na kvety, ktoré zvädnú všade.Na niečo, čo som dávno stratilasadol si motýľ...Ja som ho zabila.
Už viem čo život dal mi.Miestečko pod výkalmi,kde moja hlava plná múch,vypustí vydýchaný vzduch.(v diskusii zuzajda) Zoznam autorových rubrík: IRÓNIA ZATMENIA, Básne, Úvahy, Súkromné, Nezaradené
