Júliusko sa zoznamuje

Júliusko vstúpil do vily. Ešte pred vchodom si napravil okuliare, nahodil taký ten svojský úsmev na štyri predné zuby a povytiahol si ponožky. Dal si obľúbené, šedé s čiernym pásikom navrchu, špeciálne na špeciálne príležitosti. Zhlboka na nadýchol, až mu slina zabehla a kašľajúc vošiel dnu. To, čo prišlo čakal aj nečakal. Doma si predstavoval (samozrejme až po 22.30), ako si s každým podá ruku, pozdraví sa a pôjdu na spoločnú večeru. Ale... Okolo krku sa mu vrhla modrooká, kučeravá a dokonca usmiata baba. „Ja som Tia“ zašepkala mu do ucha. „Tak to je ona, žena môjho života, tá na ktorú som celý čas čakal!“, prebehlo Júliuskovi hlavičkou. Ale skôr, ako stihol spracovať dojmy z osudovej ženy, už bola pri ňom druhá, ešte osudovejšia. Bola to Mia – blondínka. Mia, Tia, Júliuska zachvátila panika. Ako si poradí s dvoma osudovými ženami naraz??? Ruky sa mu spotili a už načisto zmätený, čakajúc nejakú ďalšiu krásavicu postúpil ďalej. Ruku mu podal chlapík, taký milý, usmiaty, fešák a ticho povedal: „Bambi“. Júliusko sa uškrnul, akože vtip pochopil a sprisahanecky povedal: „Tarzan“. Bambi sa však nepobavil, len súhlasne pokýval hlavou, (to bude nejaký debil, mysliac si) a odišiel. Júliusko teda vzal dáždnik, kufríček a šiel do obývačky. Pri telke sedel vyvalený taký jeden z tých, ktorých Júliusko nemá rád. Sú neupravení, príliž sebavedomí a hovoria si „týpek“. „Serus, serus, ja som Päs, hovoriaci Päs“. „Ja som Júliusko, Júliusko Hôrka,“ snažil sa sebavedomo odpovedať. No Päs chytil záchvat smiechu. „ Nič si z neho nerob, on je asi na drogách,“ ozval sa mu za chrbtom anjelský hlas. „Ja som Dara, teší ma. Neboj, za chvíľu si tu zvykneš.“ Júliusko si vydýchol. Tieto slová naňho pôsobili úžasne. V duchu si povedal: „Teraz už len nájsť kúpeľňu.“ Už podal ruku toľkým ľuďom, že naozaj bolo načase zmyť si toľké priateľstvo kvalitným antibakteriálnym mydlom. Zozadu na neho niekto zakričal: „Čau, ja som Edo a upratujem, som tu dve hodiny a už je tu neporiadok. Asi si chceš umyť ruky, vidím to na tebe, šúchaš si ich o seba už 10 minút. Poď so mnou, ukážem ti kúpeľňu.“ To bude kamarát! Potešil sa Júliusko a šiel za ním. Prešli cez kuchyňu. Boli tam ďalší dvaja. Žena a muž, ktorý sa práve snažil vysvetliť žene, Margite, že alkohol nedostanú asi hneď a že bude musieť počkať a že nech si dá vodu. To je skoro to isté ako vodka. Margita nešťastne zakývala Júliuskovi a išla si ľahnúť. Muž, Dejvid, podišiel k novému obyvateľovi. Ten sa rozhodol, že sa chopí iniciatívy a podával Dejvidovi pravú ruku. „Ja som Júliusko a som rád, že ťa spoznávam.“ Dejvid vyceril biele zuby a vystrel ľavú ruku: „ Dejvid, sory, pravú už nemám....Ješ v McDonalde?“ Júliusko sa potešil. McDonald mal rád, mali tam všetko úhľadne zabalené a vždy to chutilo rovnako. „Hej, najradšej mám cheesburger s dvojitou kyslou uhorkou a stredné hranolky s kari omáčkou.“ Dejvid vytrhol ruku z kamarátskeho zovretia a s čudným výrazom v tvári odkráčal. (O ruku prišiel v prevádzke v západnej Indii, spálil tri instantné mäsá za sebou a jeho manažér to psychicky nezvládol..) Júliusko išiel hľadať Eda. Zbadal ho a tak pobehol za ním, keď vtom zakopol o niečo a spadol. Pozviechal sa teda zo zeme a obzrel sa, čo to bolo. Bol to Brutto, ktorý sedel schovaný v tieni na ratanovej stoličke a jednoducho Júliuska podkopol. Teraz sa rehotal, ako zmyslov zbavený, až sa za brušisko chytal. Júliusko sa urazil. „Hej ty orangután, vieš čo sa mohlo stať?? Mohol som si vybiť zub. Alebo rozbiť koleno. Alebo naraziť hlavu. Alebo zlomiť ruku!!“ Zalapal po dychu. Keď je Júliusko v strese, má nedostatok kyslíku. Brutto sa postavil a povedal: „ Ty debil.“ Júliuskovi sa vtlačila slza do ľavého oka. Takto ho osočovať nikto nebude. Už-už mu chcel povedať niečo ako: Je mi naozaj ľúto, že už podľa prvého dojmu súdiš, že som debil, ale podľa výrazu v tvojej tvári súdim ja, že tvoja intelektuálna úroveň nesiaha vyššie ako k úrovni malomocného chrapúňa.... Ale v pravej chvíli zasiahol Edo, ktorý zvolával ľudí k prvej bojovej porade za veľkým stolom. „Máme sa rozhodnúť, s kým chceme spať v posteli. Sú tu štvor-, troj-, dvojmiestne a dve samotky. Každý má povedať s kým chce byť a prečo. Máte 2 minúty a 38 sekúnd na rozmyslenie, “ prečítala Mia. Júliusko ani nerozmýšľal a vykríkol (aby ho náhodou niekto nepredbehol): „Ja sám, ja si beriem jednotku.“ Všetci na neho prekvapene pozreli. Nikomu ani nenapadlo rozmýšľať o samostatnej posteli, možno iba Brutto, ale ten sa ešte ani nedostavil k stolu. „Ja nieže by som vás nemal rád, ale čisto z ohľaduplnosti k vám sa dobrovoľne priznávam, že mám určité rituály, ktoré by vás mohli obťažovať a mohlo by zbytočne dôjsť k nedorozumeniam, ktorým sa týmto spôsobom vyhneme.“ Na záver tohto príhovoru Júliusko vyceril 4 predné zuby a sadol si spokojne späť na stoličku. Ani netušil, koľko nepriateľov si v tej chvíli vyrobil. Veď kto by chcel bývať s úchylákom? Veď čo iné človeku napadne, keď čudne vyzerajúci chlapík vyhlási, že má rituály v posteli, s ktorými ale nechce obťažovať okolie? Nuž, čistá úprimnosť a snaha o spriatelenie ostali ukryté a Júliusko sa dostal tam, kde bol aj vonku....