DomStory I.

Lokalizácia - Bratislava - Ružinov, číslo 15. Ulica je zbytočná, aj tak si ju mnohí nevedia zapamätať. Slivková, či ako? Na mojom poschodí žije pani Bé. Keď som sa prisťahovala, veľmi milá pani sa to javila byť. Taká tá teta s vždy čersto upečeným koláčom, vždy pripravená pohostiť nových susedov. Taká tá, od ktorej si chodíte požičiavať vajíčko či dve, ona zas pohár polohrubej múky, no jednoducho, poklad na chodbe v prípade akejkoľvek núdze. Takto sa javila istú dobu, tuším pár mesiacov, možno o trošku viac. Pred piatimi týždňami mi pani Bé. zvoní. Bolo tak jedenásť večer, ja poctivo uložená v polohe spiacej, psychicky uzrozumená s faktom, že vstávam opäť raz o piatej. Vystrelila som z postele. Horí! Prvé, čo mi napadalo. Viete, keď žijete v dome s vekovým priemerom 67,5 vám veľa iného nenapadne. Hlavne keď sme horeli už dvakrát. Ujo z piateho zaspal pri párkoch, varil si ich v rýchlovarnej konvici bez automatického vypínania a pani z druhého zaspala pri tretej fľaši vína s praženicou na sporáku. Kuknem cez kukátko, tam tma. Kuknem druhý krát, tam pani Bé. Cerí na mňa protézu i pýta sa: - Pani susedka, čo robíte???!! (S jemnou, ale naozaj len veľmi jemnou výčitkou v hlase. Nuž i otvorím, keď ma už zbadala cez to kukátko.)-Nič, pani Bé. Spím. Čo sa Vám stalo?-Nič veľké, pani susedka, ja len že mám strašný smrad v byte.-Tak si vyvetrajte pani Bé. (Ja viem, blbá odpoveď, prvé čo mi napadlo...)-Hihih. (úsmev, má zmysel pre humor, to je fajn.) Ja tam mám smrad ako keby mi niekto fajčil v byte také drogy.-Aha. A aké drogy?-Ja neviem, ja sa do toho nevyznám. Veď poďte ocítiť.-(Ako keby ja som vedela...) Pani Bé. (U nej v obývačke..) Ja nič necítim. (Iba vitrínku napoly zjedenú červotočmi a čerešňový koláč.)-No dobre. Ja len že, či vy vo vani nefajčíte tie drogy ...-Aha. Nie pani Bé. Nefajčím, nebojte sa. Skúste suseda. (Ha-ha)Dva týždne na to...(podvečer, u mňa kamarátka, sme uprostred analýzy života a jeho vplyvu na nás)-Pani susedka, čo robíte??!! (Opäť tá protéza)-Nič, mám návštevu. Čo sa deje?-Viete....( zasekla sa, iba trhane pokývkávala hlavou do strany, tuším do ľavej a v ruke žmolila prázdny mikroténový sáčok)-Áno?-Viete, ja mám zamorený byt.-(No zbohom..Dym??Plyn??Horíme?) A čím, pani Bé? Ja naozaj nefajčím drogy vo vani, ani teraz nie...-Nie nie, ja už som na to prišla. (Stíšila hlas, musela som sa k nej priblížiť s uchom aj hlavou a ona ma vtiahla dnu k sebe...)-Tak ako to je? (porozhliadala som sa dookola, a začala som mať podozrenie, že toto, toto bude nadlho..)-Pán sused, ten tu hneďka vedľa, on tam má dnu stroj na vyrábanie drog! A on má takú trubicu a tou to vypúšťa von oknom a ku mne tie výpary idú, a ja ich tu dýcham a ja mám potom aj halucinácie, viete??!!-A to ste na to prišli ako? -Ja som vám to vypozorovala. Aj v kalendáriku to mám zaznačené. A mne sa aj hlava točí, aj mám pocit, že sa vznášam. Aj sa mi divné sny snívajú. Ale ešte.. (A zatiahla ma do kuchyne..Tam stôl, na ňom mikroténové sáčky s ceduľkami..) Mne sa vám krv z nosa púšťa. A ja si tie vreckovky ukladám a označujem a raz príde môj čas a ja ho nimi usvedčím. (Ja v nemom úžase, pani Bé. zalomila rukami..)-Ah, ja neborká, tohto sa dožijem. A on určite tým cieli, aby som si na to navykla a potom ešte tie výpary kupovala od neho! Ale ja sa nedám! A aj vy si dávajte pozor, vy ste ešte mladunká, škoda by Vás bola. (Nuž veru, v najhoršom, sused, ktorý má doma stroj na drogy, robí na protidrogovom, tak budem mať aspoň známosti...)Pani Bé. je fajn. Už asi dva týždne nehlásila zamorenie. Trochu ma znepokojujú reči susediek, že jej občas trošku prepína, rada by som jej pomohla, ale keď ona to má s tými výparmi tak do detailov vymyslené. Horšie je to už s pani Em. nado mnou. Tá mi oznámila, že ma monitoruje, lebo ona vie, že mám v byte nakradnutý majetok za sedemstotisíckorún, a že mi dáva mesiac na to, aby som sa dobrovoľne vzdala na polícii, inak ma pôjde nahlásiť....(DomStory II. Niekedy nabudúce)