Kde bolo, tam bolo a už nebolo..?

Slovenské kreslené rozprávky kedysi vyhrávali množstvo ocenení, zúčastňovali sa mnohých medzinárodných festivalov a tiež boli nepopierateľne významným zdrojom financií pre televíziu. Jedného dňa sa však tvorba zastavila. Ostalo rozpracovaných viacero projektov, dokonca aj napriek dohovorom a zmluvám. Jednoducho neboli peniaze. Výroba animovaného filmu totiž stojí približne rovnako ako výroba toho hraného. A televízie, či už verejnoprávna alebo súkromné si určili priority a rozhodli sa investovať radšej do lacnejšieho dovozu, čím pochovali akúkoľvek snahu o pôvodnú tvorbu. Na otázku, prečo Večerníček mení svoj vysielací čas zo dňa na deň a prečo nemá svoje stabilné miesto v programe, aj keď v tisíc krát reprízovanej podobe, odpovedal člen rady STV, že pre nich je cieľová skupina do 12 rokov žiaľ nezaujímavá. Reklamný čas sa predáva na prioritnú cieľovú skupinu 12 plus. Dnes sa rozprávky zo zahraničia kupujú v balíkoch a často krát je ich vhodnosť pre malého diváka otázna. Večerníček bol fenomén, ktorý ostal v pamäti niekoľkých generácií. Animovaná tvorba na Slovensku dnes živorí. Produkcia večerníčkov znamenala prácu pre mnohých ľudí, ktorí sa dnes buď rekvalifikovali alebo odišli do zahraničia. Jedným z mála miest, kde sa dnes snažia udržať pôvodnú umeleckú animovanú tvorbu na žive je Ateliér animovanej tvorby Filmovej a televíznej fakulty VŠMU v Bratislave. Tiež existuje súkromná stredná škola animovanej tvorby, ktorá vychováva mladé talenty, z ktorých väčšina sa však pravdepodobne uplatní v reklamných agentúrach na kreatívnom oddelení, najlepšie v zahraničí. To je málo. Nepochybujem o tom že nápady a snaha by boli. Ako vždy však chýbajú prostriedky. Tradícia upadá do zabudnutia. A najviac zarážajúce na tom všetkom je, že nikomu to neprekáža, a už najmenej tým kompetentným. Deti budú prijímať to, čo im dáte. Ak ich vychováte na Jetix-e, tak sa nemôžete čudovať, že vaša ratolesť vám večer strieľa prstom do hlavy a mýli si slovenské slová s českými.