Kolonistom sa možno na chvíľu podarilo presadiť trávnaté parky, dostihové dráhy a barokovo vyzerajúce priečelia domov, ale zároveň tam vypustili z fľaše džina, ktorý sa v čínskej Číne akurát trápil pod nánosom červenej revolučnej byrokracie. Macao a Hong Kong sú veľmi odlišné, ale nedá sa nevšimnúť na prvý pohľad, že obe sú súčasťou čínskej civilizácie.
Po prvé: Ľudí je všade zhruba milión na meter štvorcový, vertikálne naukladaných jeden na druhom. Dalo by sa čakať, že najmä na malých polostrovoch to inak ani nejde, po čase predsa zákonite dôjde priestor. Ale keď sa pozriete na druhú stranu hongkongského polostrova, alebo na jeden z ostrovov v zálive, je tam skoro panenský les. Chvalabohu za takýto environmentalizmus, Američania by už úplne všade mali pravidelne štvorcové predmestia. Tuto mi to príde, akoby sa ľudia báli ísť bývať do lesa. Pokope je to lepšie.
Po druhé: Každý obchoduje. Občas sa zdá, že počet obchodov musí byť väčší ako počet obyvateľov. Je pravda, že v Hong Kongu sú tak trocha vytlačené z úplnej fasády mesta, kde fičia banky a strašne drahé značkové obchodné domy, ale stačí zájsť o ulicu hlbšie, a výklady miniobchodíkov ponúkajúce veci, o ktorých Európan nemá ani potuchu, sú všade. V niekoľkých radoch, na niekoľkých poschodiach. Myslím, že Číňania neradi chodia ďaleko do obchodu. Možno preto nikto nebýva na druhej strane ostrova.
Po tretie: Každý pracuje ako o život. Mám dojem, že reštaurácie a obchody nikdy nezatvárajú. Nie že by sa každý ustavične niekam ponáhľal, ale všade sa toľko v každom okamihu deje, až sa zdá, že všade vládne totálny chaos. Čo nie je pravda. Každý vie čo robí, a viac menej nikto nikomu príliš nezavadzia.
Po štvrté: Číňania, či už hongkongskí, macauskí, pekingskí, alebo aj singapúrski alebo džakartskí, majú radi prepych. Honosné stavby, mrakodrapy, čím, väčšie a lesklejšie, tým čínskejšie. V Hong Kongu sú banky, v Macau stavajú kasína. Vyzerajú skoro rovnako. Aj peňazí nimi pretečie podobné množstvo. V Macau rozšírili nábrežie zhruba o kilometer, aby tam mohli postaviť miestny Las Vegas, v kombinácii s novým turistickým centrom, kde sú štvrte vyzerajúce ako časti európskych miest, vrátane Kolosea a amsterdamských kanálov. Celá novoburžoázna komunistická Čína sa na to chodí dívať, a nevie si to vynachváliť. Ktovie, či vôbec niekoho napadlo spýtať sa: "Preboha, a nemá toto náhodou byť viac tradične čínske?" Keď aj áno, asi mu všetci odpovedali: "Ale veď toto JE veľmi čínske ..."
Jednu vec si uvedomujem čoraz zreteľnejšie - koľko čínskosti je po celej Ázii. Zaujímalo by ma, či jej raz bude toľko po celom svete. A ešte aj či sa je toho treba báť, alebo sa na to tešiť.
Tradičné džunky sú v Hong Kongu zvyčajne pre turistov. Panoráma je pre všetkých.
Všetko sa to driape hore. Staré aj nové.
Ak máte klaustrofóbiu, v hongkongských kaňonoch sa Vám asi páčiť nebude.
Typickejšia tvár Hong Kongu. Takto sa býva v Kowloone. V obchodoch je strašne lacná elektronika.
O ulicu hlbšie od nábrežia. Kde sú všetky tie nablýskané banky?
Vertikálne zátišie v centre.
Výhľad z Peaku nad mestom. Smog nebol práve príliš zlý.
Západ slnka pri prechádzke nad mestom. Džungľa, paneláky a tankery.
Večer sa v meste vypáli pár kilowattov.
V Číne je všetko veľké. Aj Budha na ostrove Lantau.
Za kopcom za týmto budhistickým kláštorom je hongkongský Disneyland.
Náboženstvo je dnes všade. Už aj v obchodoch ...
Všetko je dnes prepojené s Čínou. Po vode aj po moste.
Človek by neveril, že ešte pre päťdesiatimi rokmi Macao bolo veľmi úhľadné portugalské mesto so širokými listnatými ulicami.
Celkom to zahreje pri srdci, keď si človek uvedomí, že to v pozadí nie je komunistická výstavba.
Vrstvy Macaa.
Skutočné náboženstvo. Trošku zastrčené.
Bývalé náboženstvo. Fotené z každej strany.
Hranica. Za týmto starým domom je nová Čína.
Vitajte v centre Macaa.
