Martin Grecula
Nádej ekologického pokrytectva
Zaviazali sme sa iba trošku si otepliť planétu. Naše angažované svedomie sa ukľudnilo. Politici sa potľapkali po pleciach.
Pozorujem svet. Snažím sa pochopiť, o čo ľuďom ide. A o čo ide mne. Zoznam autorových rubrík: Zo zemegule, Z rodnej hrudy, Rozvahy a odvahy
Zaviazali sme sa iba trošku si otepliť planétu. Naše angažované svedomie sa ukľudnilo. Politici sa potľapkali po pleciach.
Chudoba stále bola a asi s nami aj naveky zostane. Naozaj chudobní sú tí, ktorí nemajú čo jesť, kde späť, čo si obliekať, alebo si nemôžu dovoliť chodiť do školy či kúpiť lieky. Chudobní sa ale aj tí, ktorí majú menej ako druhí a vadí im to. Ťažko je užívať si života, ak máte desať rokov, robíte v tehlárni, a jete raz za deň ryžu. Ale zdá sa, že niekde je ťažké žiť aj sýty, a so strechou nad hlavou a telkou v obývačke, keď nám tá neukáže ani jedného šťastného človeka, ktorý nemá vilu, auto, a pravidelné dovolenky. Alebo aspoň iPod, správne džíny a bicykel.
Poznám ženu s dvoma deťmi, ktorej manželstvo dlho nefungovalo, až sa nakoniec rozviedla. Smutné, ale bežné. Aj ona aj jej manžel sú katolíci. Už to tak chodí, občas aj katolíkom je ťažko odpustiť a pozliepať to, čo sa rozbilo na tisíc kúskov. Každý to pozná: "Čo Boh spojil, človek nech nerozlučuje", ale občas to už ďalej nejde. Našťastie, spoločnosť je liberálna a nenúti manželov aby zostali spolu až dokiaľ sa nepovraždia. Stačí sa rozviesť, vysúdiť deti a majetok, a môže sa začať odznova. Našťastie teraz aj cirkev, ktorá kráča s dobou, sa rozhodla podať pomocnú ruku: vyhlásila, že ich manželstvo nikdy nebolo platné. Zabudnite na všetky tie pomýlené roky! Povedzte svojim pubertálnym deťom, že sú nemanželské, a ak chcete, začnite si s čistým svedomím organizovať nový požehnaný zväzok, ktorý človek nikdy nerozlúči.
Milá Isabel. Keď som toho pamätného dňa vybral mobil z tašky a našiel na ňom dvadsaťštyri zmeškaných volaní od Tvojej mamy, vedel som, že si mŕtva. Keby si dostala horúčku, boli by tam možne dve, a aj keby si spadla z hojdačky a museli Ti zašívať bradu, najviac tak päť. Dvadsaťštyri je veľa aj na prvoparílový žart.
Nikdy som neveril, že sa dá veriť v Boha a zároveň byť cool. Možno preto, lebo skoro každý v mojej rodine je katolík ... Viem, aj prostredie v tom má prsty, komunisti nám za sociku v škole búšili do hlavy, že náboženstvo je pre slabomyseľných spiatočníkov. A ja, napriek tomu, že som bol zarytý antikomunista, som im skoro uveril. Ale prečo?