,,Slovensko má plynu dosť na celú budúcu vykurovaciu sezónu,” oznámil prednedávnom na tlačovej konferencii minister hospodárstva, Richard Sulík.
Zatiaľ čo Európska únia varuje pred nedostatkom plynu a hovorí o nutných úsporách v oblasti energetiky, na Slovensku sme vraj “za vodou”, pretože plynu máme dostatok na celú zimu. Máme ale naozaj dôvod na radosť? Plynovod Nord Stream 1 mal z prevádzkových dôvodov technickú prestávku, ktorá obmedzila prísun ruského plynu do Európy a všetci sme v napätí čakali, či sa jeho prevádzka vôbec obnoví. Ceny energií ako aj iných komodít naďalej stúpajú. Plán pre prípad, že Rusko preruší dodávky plynu, je síce na stole a schválený, no udržateľným a skutočne obnoviteľným riešeniam sa v ňom venuje iba minimálna pozornosť.
Namiesto podrobného strategického plánu s konkrétnymi krokmi, ktoré budú viesť k zníženiu spotreby plynu, a ktoré nás z dlhodobého hľadiska presmerujú od jeho spotreby k úsporným riešeniam a obnoviteľným zdrojom energie, sme od Ministerstva hospodárstva dostali zoznam “dílerov s plynom”, iných ako Rusko, od ktorých dodávok budeme zase raz závislí. To je v priamom rozpore s dnešným vyhlásením Európskej komisie, ktorá navrhuje znížiť spotrebu plynu o 15 % v členských štátoch, čo sa má týkať ako domácností, úradov, tak aj elektrární či firiem. Podľa Medzinárodného menového fondu je Slovensko spoločne s Českom a Maďarskom jednou z najohrozenejších krajín, ktorú by zastavenie dodávok mohlo ovplyvniť najviac. A naša vláda sa namiesto na opatrenia, ktoré by vyzývali k znižovaniu spotreby energií a masívnemu investovaniu do obnoviteľných zdrojov, spolieha na solidaritu ostatných štátov a na to, že nám plyn spoľahlivo dodajú, aj keď ho budú mať sami nedostatok. Minister hospodárstva ubezpečuje, že by sme mali byť všetci pokojní, pretože plynu je dosť. No ak aj áno, za akú bude cenu?
Zdražovanie bez skutočných alternatív pre ľudí
V súčasnosti sa debata o plyne obmedzila iba na uisťovanie, či budeme mať na Slovensku počas tejto vykurovacej sezóny dostatok plynu. Namiesto toho by sme sa mali pýtať, aké sú udržateľné a obnoviteľné alternatívy k plynu, ak nechceme podobnú energetickú krízu zažívať opäť na budúci rok. Aj keby sme na zimnú vykurovaciu sezónu mali v zásobníkoch dosť plynu, vôbec by to neriešilo enormne vysoké ceny, ktoré zaň budeme musieť zaplatiť. To, či budeme odoberať plyn z Nórska, z Talianska či Chorvátska, v konečnom dôsledku nerieši, koľko bude stáť.
Minister hospodárstva Richard Sulík už oznámil, že ceny plynu budú rapídne rásť. Od nového roka by sa mali zvýšiť dokonca až o 59 %. Pre domácnosť, ktorá teraz platí za plyn 100 € mesačne, by mal tento nárast predstavovať až 700 eur ročne. Ak sa zákazník upíše dodávateľovi plynu na štyri roky, zvýšia sa mu ceny plynu o tretinu. Pre domácnosti, ktoré už teraz balansujú na hranici energetickej chudoby, to predstavuje extrémnu finančnú záťaž.
A to hovoríme o raste cien len za prvý rok zdražovania. Vysoké ceny plynu môžu pre mnohé domácnosti skutočne znamenať výber medzi tým, či budú mať doma teplo alebo budú schopní zaplatiť poplatky za energiu.
Debata o udržateľných riešeniach na Slovensku chýba
Nekonečné debaty o tom, či a ako plné sú naše plynové zásobníky, aké sú kapacity LNG terminálov či aké sú možnosti prepravných trás, presúvajú našu pozornosť preč od skutočných riešení a podstaty problému. Na Slovensku chýba debata o obnoviteľných riešeniach. Tie by totiž dokázali vyriešiť viacero problémov - problém energetickej závislosti ako takej, problém našej závislosti od plynu, rovnako tiež stúpajúce ceny energií, no zároveň by dokázali zmierniť aj dôsledky klimatickej krízy, ktoré cítime čoraz intenzívnejšie.
Zabudlo sa na fakt, že väčšina európskych krajín už teraz vedie okrem diskusie ohľadom zásob plynu aj debatu o urýchlenom prechode na obnoviteľné zdroje energie a o znižovaní spotreby energií. Rakúsko oznámilo, že do roku 2030 chce až 100 % elektriny vyrábať z obnoviteľných zdrojov, rovnako ako Nemecko, ktoré chce to isté dosiahnuť o 5 rokov neskôr. Portugalsko chce 80 % elektriny vyrábať z obnoviteľných zdrojov do roku 2026. Belgicko, Bulharsko, Dánsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Taliansko, Nórsko, Holandsko, Španielsko, Veľká Británia či dokonca aj uhoľná veľmoc Poľsko - všetky tieto krajiny plánujú masívne investície do obnoviteľných zdrojov energie.
Ako je na tom Slovensko? To v tejto oblasti postupuje dopredu doslova slimačím tempom. Vidieť to môžeme aj na príklade toho, že súčasná kapacita na pripojenie nových obnoviteľných zdrojov je extrémne nízka v porovnaní s inými krajinami. Zatiaľ čo zvyšok Európy vyzýva k energetickým úsporám, investuje do znižovania spotreby a rozvíja obnoviteľné zdroje, na Slovensku máme naopak vo zvyku oháňať sa príkladmi využívania fosílnych palív v iných krajinách, ako napr. opätovným dočasným spustením uhoľných elektrární len, aby sme nemuseli robiť prakticky nič s obnoviteľnými zdrojmi. Samozrejme, že je dôležité mať dostatok plynu na tohtoročnú zimu. Vypnúť plyn a prejsť iba na obnoviteľné zdroje energie nie je možné zo dňa na deň. Na druhej strane predsa nemôže byť prechod od ruského plynu k iným dodávateľom to jediné, čo na Slovensko urobíme, no nie?
Obnoviteľné zdroje majú potenciál dlhodobo riešiť našu závislosť od dovážaných fosílnych palív, ako aj klimatickú krízu, ktorej následkom čelíme už dnes - či už ide o extrémne vlny horúčav, požiare, nedostatok vody alebo extrémne sucho.
Čo by teda malo Slovensko podniknúť?
Skutočné riešenia, ktoré by zmiernili energetickú aj klimatickú krízu, už máme na stole. Geotermálna energia by napríklad dokázala nahradiť 15 až 35 % ročnej spotreby plynu a 300 000 tepelných čerpadiel by dokázalo nahradiť približne 6,8 % ročnej spotreby plynu. Okrem náhrady plynu obnoviteľnými zdrojmi nemožno zabúdať ani na znižovanie spotreby plynu. To možno docieliť napríklad efektívnou obnovou budov, kde by sa pri tempe obnovy 30 000 budov ročne dali od roku 2030 každoročne ušetriť takmer 4 TWh energie. Zníženie vykurovacej teploty o 1°C by zase dokázalo ušetriť 3,3 TWh plynu ročne.
Vláda by mala urýchlene podniknúť kroky, ktoré umožnia ľuďom aj firmám znížiť spotrebu a prejsť na obnoviteľné zdroje energie. Je načase, aby sa znižovanie spotreby a rozvoj obnoviteľných zdrojov stali národnou bezpečnostnou prioritou. Štát by mal navýšiť dotácie na obnoviteľné zdroje, a to najmä pre ľudí s nízkymi príjmami, ktorým by mal vrátiť/preplatiť 100 % investícií do obnovy ich domovov a využívania energie z obnoviteľných zdrojov. Vláda by tiež mala podniknúť jasné kroky a opatrenia, ktoré budú dlhodobo viesť k znižovaniu závislosti od fosílneho plynu, napríklad zákazom inštalácie plynových kotlov v nových domoch.
Bez zavádzania skutočných riešení smerom k obnoviteľnosti a opatrení na znižovanie spotreby, ktoré nám pomôžu zbaviť sa fosílneho plynu raz a navždy, nás bude naša závislosť od neho držať v šachu aj ďalšie roky.
Autorka článku:
Dorota Osvaldová,
Koordinátorka klimatickej kampane
Greenpeace Slovensko
