V liste ďalej tvrdí, že v minulosti mala byť v rámci haldového hospodárstva zrekultivovaná najprv stará, pôvodná halda, a až potom mala vzniknúť táto nová. Autor listu, tiež uvádza, že „podnik neúmerne šetrí a nová nebezpečná halda vzniká bez akejkoľvek koncepčnosti haldového hospodárstva“. Podľa neho je uhoľná halda obrovskou záťažou pre životné prostredie: „Vedúceho som na to upozornil, ale to viete, náklady na bezpečnosť práce a na zdravé životné prostredie sa v bani nenosia.“ Baník si želal zostať v anonymite, pretože sa bojí straty zamestnania. K vplyvu háld uhoľnej hlušiny bola organizácia Greenpeace požiadaná o stanovisko v oboch reportážach. Nižšie nájdete naše kompletné vyjadrenie, ktoré sa nevošlo do vysielania.
Čo je na celej situácii zlé?
Nejde o prvý takýto prípad
Ťažobná spoločnosť Hornonitrianske bane Prievidza, a. s. (ďalej HBP, a. s.) v zastúpení hovorkyne Adriany Sivákovej, prehlásila, že „anonymné tvrdenie o nebezpečnosti skládky dôrazne odmietame, pretože je nepravdivé.“
Rozumieme tomu, že anonymné hlásenia na účet kohokoľvek sa niekedy uskutočňujú s cieľom dotyčný subjekt poškodiť. V tomto prípade by sme však mali byť obozretnejší. Prečo? Nejde totiž o prvý prípad, keď sa baník bojí otvorene vystúpiť proti uhoľnej spoločnosti HBP. Tvrdili to médiá aj v prípade marcovej havárie, ku ktorej došlo pri zasypávaní šachty G v Novákoch. Do banských chodieb vtedy unikla znečistená voda, ktorá poleptala viacerým zamestnancom kožu a po vyčerpaní na povrch spôsobila úhyn rýb v Ťakovho potoka. Zamestnanci sa vtedy obávali o svoje zdravie, pretože nevedeli, s čím pracujú. Vzorku usadenín z bane poskytli RTVS, ktorú zároveň požiadali o pomoc. Analýza vzorky, ktorú RTVS zabezpečila, potvrdila, že zmes obsahuje ťažké kovy a jej pH dosiahlo hodnotu až jedenásť (neutrálne pH je 7, čiže v tomto prípade ide silne zásadité pH). Baníci aj v tomto prípade chceli zostať v anonymite, pretože sa báli o prácu. Rovnako tvrdili, že by privítali nezávislú kontrolu, ktorá by zhodnotila, či sú ich obavy opodstatnené alebo nie. Ešte raz si teda pripomeňme citát baníka spred troch dní: „Náklady na bezpečnosť práce a na zdravé životné prostredie sa v bani nenosia.“ Mimochodom, uhoľnej spoločnosti HBP hrozí za znečistenie Ťakovho potoka pokuta do výšky 165-tisíc eur, pretože nedovolene zaobchádzala so znečisťujúcou látkou EKOMAT III.
Druhou kauzou, ktorá prehrmela Slovenskom, bol prípadpaniEvy Pipíškovej. Informoval o ňom aj Denník N. Pani Pipíšková robí v baniach sekretárku. Nedávno statočne vystúpila proti podpísaniu petície na podporu zachovania ťažby hnedého uhlia na hornej Nitre. Za petíciou stoja odbory spoločnosti HBP. Podľa informácií v článku obdržal personál baní petičné hárky s tým, že ich majú podpísať a navyše má každý zohnať ďalších desať podpisov. Eva Pipíšková svojho nadriadeného upozornila, že petíciu nepodpíše a nebude zháňať ani ďalších 10 podpisov. Jej riaditeľ na to reagoval nasledovne: „Otvorene ti tu oznamujem pred všetkými, aby si rátala s tým, že nebudeš pracovať v HBP, pretože si proti záujmom spoločnosti.“ Ak je toto pravda, nie je divu, že sa zamestnanci a zamestnankyne môžu báť hovoriť.
Nejde o tradičnú skládku odpadov
Podľa vyjadrení hovorkyne spoločnosti HBP, v reportážach, monitoring haldy pravidelne vykonávajú odborne spôsobilé osoby z baní a Obvodný banský úrad v Prievidzi. Žiadne nedostatky údajne nezistili. Vplyvy rôznych skládok odpadov na životné prostredie rieši okresný úrad životného prostredia. Halda sa však nepovažuje za tradičnú skládku, a preto jej kontrolou nemá úrad životného prostredia v kompetencii. Čo sa týka vplyvu háld uhoľnej hlušiny na životné prostredie, stanovisko Organizácie Greenpeace je nasledovné: Haldy pochádzajúce z ťažby uhlia môžu obsahovať vysoké množstvo horľavých látok. To znamená, že za určitých podmienok sa môžu vznietiť, resp. samovznietiťa tlieť vo vnútri telesa haldy veľmi dlhú dobu. Takéto horiace alebo tlejúce haldy sú nebezpečné,a ich hasenie je náročné. Sú zdrojom prašnosti a môžu ovplyvniť vodný režim územia. Navyše, tieto telesá majú často obrovské rozmery, čím zaberajú pôdu aj výhľad na krajinu.
Potrebujeme lepšiu kontrolu
Aj napriek tomu, že okresný úrad životného prostredia nemá kontrolu háld v portfóliu, v záujme zachovania zdravého životného prostredia aj bezpečnosti ľudí by bola jeho aktivita v tejto veci viac než vítaná. Nemalo by to však skončiť iba kontaktovaním obvodného banského úradu s otázkou, či náhodou nedochádza k negatívnym vplyvom na životné prostredie. Potrebujeme dostať konkrétne, nezávislé a vierohodné odpovede na otázky, či sú obavy zamestnanca na mieste, či nedochádza k negatívnemu vplyvu na životné prostredie, či mala byť stará halda zrekultivovaná a nová tým pádom ešte nemala existovať. Je to kľúčové pre banský personál aj pre ďalších ľudí žijúcich v regióne hornej Nitry.
Po doterajších škandáloch HBP si myslím, že by bola chyba ignorovať a apriori považovať za bezpredmetné anonymné hlásenia jej zamestnancov. Ide predsa o zdravie ľudí, ktorí v spoločnosti pracujú, a zdravie životného prostredia, ktoré je na Hornej Nitre dlhodobo na posledných miestach. Naopak, potrebujeme, aby sa slobodne ozvali všetci, ktorí majú kritické informácie, a aby na ne s primeranou vážnosťou reagovali orgány bezpečnosti práce a ochrany životného prostredia. Veríme, že sa nebudú musieť báť o pracovné miesta len preto, že sa postavili na správnu stranu.
Ivana Kohutková
(autorka je riaditeľka Greenpeace Slovensko)
