To možno nie je niečo, čo by si väčšina z nás prirodzene spájala so zodpovednosťou EÚ. Tá pritom pomocou legislatívnych predpisov upravuje to, aký čistý by mal byť náš vzduch či voda, alebo ako vyrábať potraviny alebo energiu. Tejto stránke EÚ sa dostáva príliš málo pozornosti. Nemali by sme zabúdať, že práve na európskej úrovni zaviedli desiatky zákonov alebo smerníc, ktoré sa zameriavajú na ochranu prírody a nášho životného prostredia. A ak my, Európania a Európanky, si v nadchádzajúcich voľbách do Európskeho parlamentu zvolíme správnych ľudí, EÚ môže v tejto oblasti urobiť ešte viac.
Čo teda EÚ urobila pre životné prostredie?
Od sedemdesiatych rokov minulého storočia prináša EÚ nespočetné množstvo nariadení, zákonov či smerníc, ktorých cieľom je ochrana prirodzených biotopov, ovzdušia, vody, správne zneškodňovanie odpadu, ochrana pred toxickými chemikáliami a znižovanie emisií skleníkových plynov, ktoré spôsobujú klimatickú zmenu. A niektoré zákony sú také účinné, že znečisťovatelia intenzívne broja proti nim.
Na úrovni EÚ zaviedli súbor zákonov zameraných na zlepšenie kvality ovzdušia. Ich cieľom je napríklad zastaviť predaj áut, ktoré produkujú enormné množstvo emisií, alebo obmedziť znečistenie ovzdušia v husto obývaných oblastiach. Členské krajiny, ktoré nedodržiavajú tieto právne predpisy, môžu čeliť právnemu konaniu. To sa momentálne deje šiestim európskym krajinám, ktoré nedokázali zlepšiť kvalitu ovzdušia.
EÚ má tiež prísne zákony na ochranu našich riek, jazier, mokradí, potokov, pobrežných vôd a podzemných vôd. V mnohých prípadoch sú to však vlády jednotlivých štátov, ktoré tieto požiadavky jednoducho nespĺňajú. Preto by mala byť v týchto prípadoch aktívnejšia napríklad Európska komisia – výkonná zložka EÚ. Tým by sa zabezpečilo, že členské krajiny budú presadzovať jej požiadavky aj v oblasti znečisťovania vôd.
Ďalším príkladom sú zákony o geneticky modifikovaných organizmoch (GMO), ktoré vyžadujú posudzovanie rizika a označovanie všetkých geneticky modifikovaných plodín a zvierat. To viedlo k tomu, že poľnohospodári v EÚ pestujú oveľa menej geneticky modifikovaných plodín. Obmedzilo sa používanie herbicídov, napríklad glyfosátu, ktorými sú GM plodiny nasiaknuté. Samozrejme, nie je prekvapením, že agrochemický priemysel a niektoré štáty majú tieto zákony stále na muške.
Stále je čo zlepšovať
Napriek pozitívnym výsledkom má EÚ pred sebou veľa práce. Predovšetkým pri reformách niektorých najvýznamnejších politík, ktoré majú obrovský environmentálny dopad a sťažujú tak ochranu prírody a klímy.
Spoločná poľnohospodárska politika má za následok, že poľnohospodárske dotácie sa využívajú na priemyselné poľnohospodárske postupy, ktoré škodia životnému prostrediu. V skratke povedané, peniaze európskych daňových poplatníkov idú na financovanie činností, ktoré znečisťujú ovzdušie, pôdu a vody, ukrajujú životných priestor živočíchom a produkujú obrovské množstvo skleníkových plynov. EÚ preto musí urýchlene presmerovať tieto fondy do podpory ekologického poľnohospodárstva, aby tak ochránila základné zdroje našich potravín.
Obchodné dohody EÚ, ktoré odsúhlasilo čoraz viac štátov po celom svete, si vyžiadali svoju environmentálnu cenu. Napríklad tým, že obhajujú škodlivý systém priemyselného poľnohospodárstva, ktorý podporuje využívanie pôdy na pestovanie krmiva pre zvieratá namiesto potravín pre ľudí. Niektoré z týchto dohôd (napríklad dohoda medzi EÚ a Kanadou), mohli umožniť globálnym spoločnostiam napadnúť európske normy v oblasti zdravia a životného prostredia.
Prečo hlasovať vo voľbách do Európskeho parlamentu?
EÚ sa musí nevyhnutne zaoberať otázkou globálnej klimatickej krízy. Ide o celosvetový problém, ktorý si vyžaduje medzinárodné riešenia. Ako silné zoskupenie krajín, ktoré úzko spolupracujú, je EÚ na v tomto prípade viac kompetentná ako každá krajina osobitne.
V súčasnosti je najpokročilejšou ekonomikou, ktorá berie klimatickú zmenu vážne. Síce si už stanovila ciele a navrhla opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov, tie sú však stále nedostatočné na to, aby sa otepľovanie planéty udržalo pod hranicou 1,5°C. To je hraničná hodnota, o ktorú sa musíme usilovať, aby sme predišli najhorším dôsledkom zmeny klímy.
EÚ však môže v tejto problematike pokročiť iba vtedy, ak budeme voliť politikov a političky, ktorí/ktoré si uvedomujú dôležitosť ochrany okolitého prírodného sveta a konajú v jeho záujme. Iba zachovaním, presadzovaním a rozvíjaním environmentálnej legislatívy môžeme zabrániť kolapsu klímy a životu v prírode.
Práve počas tohtoročných májových volieb máme my, Európania a Európanky, príležitosť formovať zloženie Európskeho parlamentu. Je tu skutočné riziko, že EÚ urobí krok nesprávnym smerom. Viac ako kedykoľvek predtým, dnes politici, ktorí sa nezaujímajú o životné prostredie, a ktorí otvorene spochybňujú vedecké fakty, dúfajú, že v rámci EÚ získajú moc. A to prostredníctvom kampaní, ktoré vzbudzujú protieurópske vášne a snažia sa o rozdeľovanie spoločnosti.
Toto je dôvod, prečo nemôžeme v máji zostať doma ticho sedieť. Ak si zvolíme „popieračov“ klimatickej zmeny, môže to výrazne spomaliť až zabrzdiť pokrok v riešeniach klimatickej krízy. Ak ste tak ešte neurobili, zaznačte si tieto voľby do svojich kalendárov a povedzte, prosím, aj svojej rodine a priateľom, aby urobili to isté. Je to na nás všetkých.
Richard Casson (kampanier Greenpeace UK), Franziska Achtenbergerová (poradkyňa pre politiku EÚ v oblasti demokracie Greenpeace EU) a Justine Beck (stážista Greenpeace Belgicko)
Preložené z anglického originálu
