reklama

Prečo potrebujeme 65 %?

Budúci mesiac vyvrcholí diskusia o znižovaní emisií EÚ do roku 2030. Vláda Igora Matoviča sa bude podieľať na finálnom rozhodnutí o tom, či sa druhá najväčšia ekonomika na svete rozhodne pre cieľ v súlade s odporúčaniami vedcov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

V decembri to bude päť rokov od Parížskej dohody, ktorá aj napriek mnohým nedostatkom znamenala dôležitý krok v boji s klimatickou krízou. Výsledný záväzok obmedziť rast priemernej globálnej teploty na bezpečnej hranici, čo najbližšie k 1,5 °C, stanovil jednu z najdôležitejších úloh v histórii ľudstva. Napriek tomu sa vládam v priebehu piatich rokov nepodarilo urobiť takmer nič preto, aby sme mali šancu záväzok z Paríža naplniť - množstvo CO2 v atmosfére stále stúpa, smerujeme k otepleniu o viac ako 3 °C a klimatológovia bijú na poplach. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ak sa chceme vyhnúť klimatickému kolapsu potrebujeme jasný signál, že tento boj myslíme vážne. Namiesto kladenia prázdnych sľubov na plecia budúcich generácií, potrebujeme ihneď prejsť ku konkrétnym činom.

Význam ambiciózneho cieľa

Už o necelý mesiac budú predstavitelia členských štátov EÚ rozhodovať o spoločnom cieli pre znižovanie emisií do roku 2030. EÚ, tretí najväčší producent CO2 na planéte, môže prijať rozhodnutie, či počas nasledujúcich desiatich rokov zníži svoje emisie v súlade so záväzkom 1,5 °C. Podľa prepočtov správ Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC), to musí byť minimálne 65 % v porovnaní s rokom 1990. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Klimatická kríza už teraz ničí celé ekosystémy a ovplyvňuje životy miliárd ľudí. Len na Slovensku je zodpovedná za dlhotrvajúce suchá, ničivé povodne a straty v poľnohospodárstve. Prijatie cieľa, ktorý je v súlade s vedeckými odporúčaniami by znamenalo, že naši politickí lídri majú skutočnú vôľu na to, aby sa dôsledky klimatickej krízy nestupňovali a aby sa ochrana zdravia a bezpečnosti ľudí, budúcich generácií a prírody stali ich prioritou.

Prijatím ambiciózneho cieľa zníženia emisií, by sa hlavný záväzok Parížskej dohody konečne premietol do konkrétnych plánov. EÚ by tak tesne pred klimatickým summitom OSN potvrdila pozíciu klimatického lídra a stala sa vzorom pre vlády po celom svete. Ako najbohatšia a technologicky najvyspelejšia časť sveta, historicky zodpovedná za druhý najväčší podiel emisií v atmosfére, máme najlepšie predpoklady na sociálne spravodlivú cestu k potrebnému zníženiu emisií a tiež povinnosť voči krajinám, na úkor ktorých sme toto bohatstvo získali. Podpora ambicióznej politiky v oblasti klímy znamená vieru v to, že zmenou nášho neudržateľného systému vieme dosiahnuť nielen uhlíkovú neutralitu, ale tiež zabezpečiť v rámci limitov prírody väčšiu rovnosť a lepší život pre oveľa viac ľudí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pozícia Slovenska

Stanovenie vyššieho cieľa je už dlho jednou z hlavných tém na európskej úrovni a diskusia prebieha samozrejme aj u nás. Stále však nie je jasné, s akou pozíciou pôjde premiér Matovič 10. decembra do Bruselu. A to napriek tomu, že hnutie OĽANO a ďalšie dve vládne strany sa k cieľu 65 % pred voľbami prihlásili a obsahovala ho aj najväčšia online petícia v histórii Slovenska -Klíma ťa potrebuje, pod ktorú sa podpísalo viac ako 120 000 ľudí.

Je dôležité podotknúť, že na Slovensku v roku 2018 klesli emisie oproti roku 1990 o takmer 41 %. Ambiciózny cieľ by pre nás znamenal dodatočné zníženie okolo 24 % v priebehu desiatich rokov. Metóda pre výpočet znižovania emisií, ktorá berie ako základ rok 1990, môže komplikovať verejnú diskusiu najmä vtedy, ak ľudia nepoznajú aktuálne dáta alebo prístup k nim nie je dostatočne jednoduchý.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Takto sa môže stať, že niektorí politici chcú nastaviť podmienky v krátkodobý prospech znečisťovateľov. Poslanec za stranu SaS Miroslav Žiak počas rokovania Výboru NR SR pre európske záležitosti navrhol ponechať súčasný európsky cieľ 40 % do roku 2030, ktorý Slovensko už v roku 2018 v podstate prekročilo. V takom prípade by Slovensko nebolo motivované zavádzať šetrnejšie a čistejšie technológie. Stačilo by desať rokov udržiavať emisie na súčasnej úrovni alebo ich dokonca mierne zvýšiť o 0,84 %, čo je v priamom rozpore so snahami o ochranu klímy.

Pritom práve v nasledujúcich rokoch bude mať Slovensko k dispozícii bezprecedentný balík peňazí, z ktorého veľká časť bude určená priamo na klimatické opatrenia.

Z Plánu obnovy a odolnosti budeme čerpať už od začiatku budúceho roka 6 miliárd eur, z ktorých je na ochranu klímy vyčlenených 37 %. Ide o dodatočný balík peňazí k 12 miliardám eur z „klasických eurofondov”. Z nich bude Slovensko využívať približne 40% na ochranu klímy a biodiverzity v rokoch 2021 - 2027. Ďalších približne 6 miliárd eur bude mať Slovensko k dispozícii pre Spoločnú poľnohospodársku politiku, Fond spravodlivej transformácie, Modernizačný fond.

Toto sú peniaze, ktoré nám môžu pomôcť naplniť ambiciózne zníženie emisií. Lepšiu príležitosť, ako naštartovať potrebné zmeny už Slovensko pravdepodobne mať nebude. Aj kvôli tomu, že tieto peniaze budú splácať najmä budúce generácie, potrebujeme k prechodu na uhlíkovú neutralitu pristúpiť zodpovedne a začať výrazne znižovať emisie, čo najskôr.

Výhody transformácie 

Dobre nastavené opatrenia na znižovanie emisií prinášajú množstvo benefitov nad rámec ochrany klímy. Lepšia kvalita vzduchu vďaka ekologickejšej doprave, boj s energetickou chudobou cez podporu lokálnej energie z obnoviteľných zdrojov, zníženie spotreby energií po dôkladnej obnove budov a mnoho ďalších. Investície do zelenej transformácie môžu tiež podporiť tvorbu nových pracovných miest. Podľa správy Medzinárodnej agentúry pre obnoviteľnú energiu, investície do obnoviteľných zdrojov vytvárajú až trojnásobne viac pracovných miest v porovnaní s fosílnymi zdrojmi. Okrem nevyužitého potenciálu pre rast zamestnanosti v regiónoch, nám energia z obnoviteľných zdrojov pomôže zbaviť sa závislosti na dovoze fosílneho plynu, za ktorý sme len v roku 2019 zaplatili 1700 miliónov eur. 

Okrem technologických riešení má dobre nastavená transformácia potenciál priniesť aj také spoločenské zmeny, ktoré smerujú k väčšej rovnosti a napĺňaniu ľudských potrieb v súlade s limitmi prírody. Tými sú napríklad kratšia pracovná doba, rovnomernejšie rozdelenie práce a podpora oblastí, ktoré sú už teraz nízkoemisné a majú najväčší dopad na kvalitu nášho života, ako starostlivosť alebo vzdelávanie. 

Musíme konať hneď

Pri cieli znižovania emisií do roku 2030 nejde len o jednu zo zastávok smerom k uhlíkovej neutralite, ktorej zmeškanie budú musieť dobiehať naše deti. Ak nezačneme znižovať naše emisie v nasledujúcich rokoch, tak hrozí nielen to, že uhlíkovú neutralitu v roku 2050 nestihneme, ale aj to, že už v nasledujúcej dekáde presiahneme množstvo CO2 v atmosfére, ktoré spôsobí oteplenie o 1,5 °C. Ak vieme, že práve to bude mať vážne následky pre našu budúcnosť, musíme okamžite začať robiť všetko preto, aby sme tomu zabránili.

Rozdiel medzi zvýšením priemernej teploty o 1,5 a 2 °C podľa vedcov z IPCC predstavuje niekoľko násobne vyššie ohrozenie života ľudí a nenapraviteľných zmien v ekosystémoch, ktoré sú nevyhnutné pre naše prežitie. Len pol stupňový rozdiel spôsobí, ohrozenie až trojnásobne väčšej populácie extrémnymi horúčavami, dvakrát väčší úbytok živočíšnych a rastlinných druhov, roztopenie až o 38 % väčšej plochy permafrostu. Pritom súčasné opatrenia nás smerujú k viac ako 3 °C, čo pre Slovensko znamená oteplenie o 5 až 6 °C.

Bez prijatia ambicióznych cieľov a vízie zelenej a spravodlivej transformácie budú ľudia na Slovensku, ktorí už teraz pociťujú dopady klimatickej krízy, zasiahnutí čoraz viac. Bez ráznych krokov, nás totiž čakajú niekoľkoročné suchá, nedostatok vodných zdrojov či zdraviu nebezpečné horúčavy. Je na politickom rozhodnutí našej vlády, či budú chrániť zdravie a bezpečnosť občanov a podporia ciele, ktoré sú v súlade s našou hlavnou úlohou - zastaviť rast priemernej globálnej teploty pri 1,5 °C.

Reakcia na krízu spojenú s koronavírusom nás naučila, že zdravie a starostlivosť o ľudí musí byť na prvom mieste. Rovnako tak, že politické opatrenia sa v otázkach zdravia majú opierať o odporúčania vedkýň a vedcov. Klimatická kríza predstavuje ohrozenie, na ktoré vedci upozorňujú už desiatky rokov. Napriek medzinárodným záväzkom, vlády zatiaľ neurobili nič preto, aby nás pred nebezpečným oteplením ochránili. Európska Únia má šancu postaviť sa na stranu vedy a prejsť na klimatickú politiku v súlade s cieľom Parížskej dohody. Vláda premiéra Matoviča je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia. 

Autor článku:

Pavol Fábry, Koordinátor klimatickej kampane pre Greenpeace Slovensko

Koordinátor klimatickej kampane, Greenpeace Slovensko
Koordinátor klimatickej kampane, Greenpeace Slovensko (zdroj: Pavol Fábry)


 

Greenpeace Slovensko

Greenpeace Slovensko

Bloger 
  • Počet článkov:  16
  •  | 
  • Páči sa:  13x

Greenpeace je nezisková mimovládna organizácia ochrancov životného prostredia aktívna vo viac ako 50tich krajinách sveta. Aby sme si zachovali stopercentnú nezávislosť, neprijímame dary od vlád, priemyslu či politických strán. Nenásilnou a kreatívnou formou protestu upozorňujeme na problémy životného prostredia, klimatickej krízy a na tých, čo ich spôsobujú. Lebo naša planéta potrebuje ochranu. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu