Dotácie na uhlie na rok 2018 vzrástli na 115 miliónov eur. Na svedomí to má tzv. všeobecný hospodársky záujem (VHZ). Ide o vládne uznesenie, ktoré zjednodušene hovorí, že na Slovensku musíme ťažiť a spaľovať uhlie. Sprievodným javom je špeciálna dotácia na uhlie. Tá má formu doplatku na spotrebiteľských účtoch za elektrinu. Takto sa z našich vreciek skladáme na dotáciu v priemere 90 - 100 miliónov eur ročne pre Slovenské elektrárne, konkrétne Elektráreň Nováky. Tá za ne na oplátku povinne nakupuje uhlie od firmy Hornonitrianske bane Prievidza, a. s. (HBP).
Celú túto dotačnú schému odobrujú slovenské vlády - od premiéra Dzurindu v roku 2005, cez všetky vlády premiéra Fica až po súčasný kabinet premiéra Pellegriniho. Otázkou je, prečo? Slovenské hnedé uhlie nie je príliš kvalitné a ťaží ho súkromná firma HBP. Okrem toho, domáce hnedé uhlie tvorí iba 1,7-percentný podiel na dodávkach tepla na Slovensku.
Včera sa však štát verejne postavil proti zvýšeniu tohto doplatku pre domácnosti. Teda proti doplatku, ktorý sám vytvoril. Čo sa deje?
Tu si treba uvedomiť, že nejde o 20 eur ročne, ktoré zaplatí priemerná domácnosť. Dokonca nejde ani o 115 miliónov eur, na ktoré sa spoločne skladáme. Ide o zdravie nás a našej krajiny. Cyklus ťažby a následného spaľovania uhlia má závažné následky pre krajinu, zdravie obyvateľstva a kvalitu života.
Ťažba a spaľovanie hnedého uhlia sa radí medzi najvýznamnejšie zdroje znečistenia v regióne hornej Nitry.
Iba spaľovanie vyťaženého hnedého uhlia nás podľa údajov z roku 2015 „stálo“ viac než dva milióny ton emisií CO2, 47-tisíc ton oxidov síry, 4400 ton oxidov dusíka a 546 ton jemných prachových častíc vypustených do povetria. Čo sa týka zdravia ľudí, bolo to v prepočte 219-tisíc dní pracovnej neschopnosti, až 712 predčasných úmrtí a až 14 727 zbytočných astmatických záchvatov. To všetko sú údaje za jeden jediný rok.
Ľudské životy, zdravie a zlý stav životného prostredia je ťažké vyčísliť. Takže, len čisto pre porovnanie s doplatkami za uhlie, o ktorých sa práve diskutuje: takzvané externality, teda štátom a firmami zanedbané náklady na škody zo spaľovania slovenského uhlia, činili medzi 1 až 1,9 miliárd eur za rok 2015. Takmer všetky tieto náklady spôsobuje uhlie z hornej Nitry spaľované v Elektrárni Nováky. Tá istá elektráreň, ktorej priemerná slovenská domácnosť pošle s novými doplatkami asi 20 eur za rok. Ak vás tieto údaje šokovali, ďalšie nájdete tu.
Ako ďalej?
Pripomeňme si výrok premiéra Pellegriniho z júna tohto roku. “Ministerstvo hospodárstva začalo rokovať s Európskou komisiou o postupnom prechode uhoľného baníctva na hornej Nitre na iné spôsoby fungovania tak, aby v prípade, že Slovensko bude postupne utlmovať dotovanie ťažby hnedého uhlia, aby nikto neprišiel o prácu...“
Vtedy premiér povzbudivo hovoril o možnom “skrátení” dotácie VHZ z roku 2030 (!) na rok 2023. Odvtedy sme žiadne nové informácie nepočuli. Až doteraz, keďÚrad pre reguláciu sieťových odvetví ohlásil zvýšenie doplatku. Tým celková dotácia na uhlie za rok 2018 narástla na 115 miliónov eur.
Ak to slovenská vláda myslí so skrátením dotácie na hnedé uhlie vážne, bol by to prvý pozitívny krok k náprave pokriveného dedičstva predchádzajúcich vlád. Prečo hovoriť len o skrátení dotácií do roku 2023? Ukončenie podpory uhoľného priemyslu vyjde slovenskú ekonomiku výhodnejšie ako jeho podpora.
Navyše, prioritou takejto diskusie nemože byť výška doplatkov. Štát síce proti zvýšeniu protestuje, ale to predsa nestačí, keďže doplatok zriadil práve štát. Namiesto krúženia okolo dotácií a VZH by sa celá diskusia mala upriamiť na negatívny vplyv uhoľného priemyslu na zdravie obyvateľstva a životné prostredie hornej Nitry.
Júlia Sokolovičová, expertka na energetiku.
