Niektoré možno, ale Fasching – (fašiangy) má pre nich iný (väčší) význam ako pre nás. V stredu, týždeň pred škaredou stredou, som si všimla, že všetci niečo na nasledujúci deň plánujú. Bolo tu akosi podozrivo veselo.
Štvrtok ráno. Kolegyne prichádzajú do práce v pyžame. Niektoré úplne, niekto má na šatách nočnú košeľu. Moja prvá myšlienka – kolegyňa ide na materskú, a preto jej chystajú rozlúčku – sa však čoskoro ukázala ako nesprávna. Dôvodom nebola rozlúčková párty, ale Fasching. Celý deň sa hovorilo aj o chlapoch a ich kravatách. O pár minút prišiel šéf slovenskej pobočky našej firmy a vysvetlil mi tento zvyk Nemcov: na Frauenfasching sa snažia dámy odstrihnúť pánom kravaty! K dôvodu, alebo nejakému hlbšiemu významu som sa (zatiaľ) nedopátrala. Na svoju nevedomosť predčasom doplatil on sám – ani jeho Hugo Boss kravata nebola rok či dva dozadu ušetrená od tohto zvyku… Až vtedy som si všimla, že nikto v ten deň pre istotu s kravatou neprišiel.
Večer bol v meste veľký karneval a stretnutie s pirátom, čarodejnicami a všetkými možnými maskami v reštaurácii bolo skutočne zážitkom. Tu sa teda oslavuje vo veľkom, karneval nie je len pre deti, dospelí z toho majú ohromnú show.
Fasching vrcholil v utorok, deň pred škaredou stredou. To sa oslavovalo opäť aj v práci. Ráno ma vítala šiška na stole, na obed boli dalšie koláčiky a každý bol príjemne naladený a usmiaty. Hoci, tak to tu je takmer vždy. Možno je to tým, že tu nie je vidno akýsi boj o prežitie, ktorý sa u nás prejavuje v podstate vo všetkom, čo robíme. No zabávať by sme sa predsa mohli aj my, trošku hormónov šťastia a pohody by nám len prospelo...
