Dáša Gregerová
Ponávratové pocity...
Čo keby sme išli zajtra na kávu? Dlho sme sa nevideli... Toľkokrát som ten mail začínala, no rovnako veľakrát som ho odložila na neskôr... Ani neviem prečo. Možno bolo jednoduché povedať si až zajtra. Možno som brala Tvoju prítomnosť ako samozrejmosť. A možno som len nevedela ako začať. Písmenkám sa nechcelo sedieť jednému vedľa druhého, myšlienky neposlušne kričili a ja som sa ich snažila utíšiť a poukladať na tie malé tmavé štvorčeky, vďaka ktorým už pomaly ani rukou písať neviem...
