Túlavé topánky nás teda zaviedli na Herrenchiemsee – zámok, ktorý bol rovnako ako ten skôr spomínaný postavený za čias kráľa Ľudovíta II. Cesta k nemu znamená prísť do Prien am Chiemsee – malebného mestečka na juhovýchode nemeckého Bavorska, ktorým vedie aj železničná tepna spájajúca Mníchov a Salzburg. Na turistov sú tu zvyknutí a cestička vedúca zo stanice k jazeru Chiemsee je dobre označená. 20-minútová prechádzka umožňuje vychutnať si atmosféru mesta neďaleko Álp.
Z prístavu nás na Herreninsel - najväčší z troch ostrovov v Chiemsee – dopravila loď, ktorá ďalej pokračovala na ďalší, podstatne menší, ostrov zvaný Fraueninsel. V turistickom centre sme si rezervovali prehliadku zámku a vydali sa na krátku prechádzku priamo k zámku. Rodinky s deťmi využívali možnosť previezť sa na koči ťahanom koníkmi. Bol víkend, príjemné počasie a my sme si konečne vychutnávali teplé jarné dni.
V roku 1873 sa Ľudovít II Bavorský rozhodol, že Herreninsel bude miestom pre jeho ďalší kráľovský palác. Predlohou pre zámok, postavený ako pocta Kráľovi Slnka, ktorého Ľudovít II obdivoval. Samotná stavba „Bavorského Versailles“ začala o 5 rokov neskôr. Plánovaných bolo 70 miestností, z ktorých sa dokončenia dočkalo približne 20. Izby boli neuveriteľne honosné a kráľ nemal dostatok peňazí na dostavbu. V roku 1886 kráľ zomrel (nikto presne nevie, ako sa to stalo) pri jazere Starnberg neďaleko Mníchova.
Veľká záhrada pred zámkom je úžasným miestom pre odpočinok a strávenie pekného popoludnia – za predpokladu dobrého počasia... Rovnako bola navrhnutá podľa vzoru záhrady vo Versailles s rovnakým osudom ako zámok – nedokončená. Fontánky a sochy, či už okolo nich alebo tie, ktoré sú súčasťou fontány, stoja za pozornosť.
Prehliadka zámku bola zaujímavá – všetko skutočne dýcha históriou, izby, ktoré sú sprístupnené verejnosti sa honosia zlatom – na môj vkus až príliš. Poznámka sprievodkyne – zámok nebol stavaný na to, aby sa v ňom žilo, išlo o reprezentáciu. Sám Ľudovít II tu strávil 9 alebo 10 dní. Mali sme možnosť nahliadnuť aj do nedokončeného krídla zámku, toto sa mi v inom zámku zatiaľ nepošťastilo – samotné tehlové steny akoby si žiadali osud tých, ktorými sme prešli na začiatku – byť obložené či už pravým mramorom alebo niečím, čo sa naň aspoň podobalo.
Život Ľudovíta II pripomína i múzeum zriadené priamo v zámku a umožňuje nahliadnuť do života tohto svojím spôsobom záhadného pána, ktorému vďačíme za námet mnohých obrazov, puzzle a všetkého možného, na čom sa ďalší zámok za jeho čias postavený – Neuschwanstein - nachádza. Myslím, že Herrenchiemsee si aj vďaka svojmu umiestneniu uprostred jazera Chiemsee tiež zasluhuje veľa pozornosti, je to príjemné miesto a spôsob, ako stráviť pekný deň...
