Počasie nás trošku oklamalo - ráno s vidinou pekného teplého a konečne jarného dňa sme sa vybrali na stanicu, tešiac sa na výlet do mesta, ktoré sa pýšilo relatívne dobre spracovanou webstránkou, ktorá sľubovala trošku viac ako mala. Po takmer troch hodinách cesty vlakom s prestupom v Mníchove (kultová stanica, vždy tam prestupujeme a rátame ICE, prípadne fotím ich duchov - foto nižšie "The ghost of ICE") sme dorazili do mesta na Dunaji - nie, Bratislava to tentokrát nebola. Regensburg spomínal dážď už v názve a zopár kvapiek jednoducho spadnúť muselo - aspoň na privítanie. Prvým cieľom bola Strudelrundfahrt loďou po Dunaji, tak som si opäť po dlhom čase vychutnala pár desiatok minút na vode. Bolo to pekné, hoci tých zaujímavých miest popri rieke až tak veľa nebolo, zato horúca čokoláda so šľahačkou (yummi) bola vynikajúca. Pokec o Regensburgu - poskytovaný na lodi v angličtine aj nemčine - bol príjemným prekvapením a čo-to napovedal o mestečku, v ktorom sme sa nachádzali. Zopár podstatných kostolov, najmä St. Peter's Cathedral stálo za to, veď ide o najlepší príklad gotického štýlu v Bavorsku (podľa brožúrky, osobne nemám s čím veľmi porovnávať), tie vitráže na oknách boli skutočne obdivuhodné, no mala som pocit, že je to až prezdobené, trošku jednoduchosti by neuškodilo, ale to je len môj osobný názor. Porta Praetoria - najstaršia kamenná stavba v Nemecku - brána (či skôr jej zvyšky) z roku 179 n.l. bola našou ďalšou zastávkou. Na stavbu boli použité veľké bloky kameňa, dnes sa z nich však zachovala len malá časť. V súčasnosti pripomína obyvateľom a návštevníkom obdobie Rímskej pevnosti a mesta. Oceňujem informačné centrum pri radnici, otvorené aj v nedeľu, takže informácie má človek vždy kde získať, rovnako ako mapku s najdôležitejšími pamiatkami a miestami Regensburgu v mnohých jazykoch.
Očakávala som však trošku viac, o Regensburgu som počula viac razy, no nemám pocit, že by to bolo mesto, v ktorom sa dá stráviť viac ako pol, maximálne trištvrte dňa, hoci svoju úlohu zohralo aj počasie a fakt, že v nedeľu je mesto viac-menej vyľudnené. My sme si však zábavku našli - veď keď mali Open Sunday v Audi, prečo by sme si tie tátoše neobzreli? Trošku sme si posnívali, poobzerali, okomentovali, dotkli sa a... odišli. A tak blízko sme boli - na dosah ruky - doslovne - a nič z toho. Tak čo uz, see you next time:o) Daľšou métou bolo Furth im Wald - hraničný prechod do ČR, kam sme išli vlakom odprevadiť kamarátovu priateľku (na Bayern ticket môžu piati ľudia cestovať vlakom a MHD po Bavorsku koľko chcú, tak sme jej robili spoločnosť až po hranice). Tesne pred poslednou stanicou v Nemecku nasledovala ešte pasová kontrola, ktorá nebola príjemná pre skupinku (asi) amerických študentov - pasováci a myslím že aj vyšetrovateľ v civile im prehľadával úplne všetko, asi mali nejaké hlásenie (alebo bolo treba vykázať výkony?). Nič nenašli, no celé to bolo dosť nepríjemné - tých skupiniek policajtov (ako sme neskôr zistili) bolo vo vlaku viac a kontrolovali mnohých. Cesta späť cez Regensburg a Mníchov sa niesla v znamení spánku a posledným možným vlakom sme zakončili náš viac ako 600 km výlet po koľajniciach opäť v Rosenheime, kde veselo lialo ako z krhly. Asi som bola velmi dobrá posledný týždeň, lebo kamarát zo školy mal vybavený odvoz a zviezli aj nás, takže 35 minútová prechádzka v daždi sa nekonala...
