Prvých pár dní v rámci tohto programu bolo dosť náročných: drahé ubytovanie, zmätky pri zápise, minimálne informácie pre foreign students, otázka, či zoženiem praktikantské miesto v čase, keď už ostatní (nemeckí) kolegovia veselo praxovali... Pomoc školy resp. jej zahraničného oddelenia tu nestálo za veľa. Žiadne stretnutia cudzincov, akcie, pomoc v prípade problémov, snaha integrovať ich, to všetko mi tu veľmi chýbalo (a chýba doteraz). No zvládli sme to, nie je to prvý raz, čo sme boli odkázaní sami na seba.
Zorientovali sme sa sami, spoznali mesto, čo nám nevedeli povedať na škole, sme si zistili sami a Praktikum máme už takmer za sebou. Nuž, bola som sklamaná ich prístupom, no na druhej strane obstáť v mojich očiach bola relatívne náročná úloha – po maximálne pozitívnych skúsenostiach s pobytom v Ljubljane, Slovinsko, som všetko porovnávala so semestrom stráveným na University of Ljubljana a prvých pár dní si moji spolubojovníci vypočuli formulku „v Ljubljane to bolo oveľa lepšie, pretože...“ asi tisíckrát.
Ljubljana: privítanie na škole a poskytnutie najdôležitejších informácií o meste a škole, oficiálne privítanie zahraničných študentov, program na takmer celý týždeň, každotýždenné Monday Meetings, kde sa zhrnul predchádzajúci týždeň a hovorilo o tom, čo sa bude robiť ten nasledujúci, plán sobotného, prípadne aj nedeľného výletu... to všetko bolo v Ljubljane samozrejmosťou.
A tu? Okrem mapky a oznámenia, že sa možno budúci mesiac uvoľní miesto na internáte, sme boli odkázaní sami na seba. Asi by mi to nevadilo, veď som samostatná osôbka, schopná postarať sa sama o seba, no na začiatku mi veľmi chýbali ljubljanské samozrejmosti – nech sa dialo čokoľvek, s príchodom pondelkového meetingu sa veci (väčšinou) vyriešili a bola tam všeobecná pohoda.
Z toho všetkého mi vychádza, že veľkosť krajiny a pomoc zahraničným študentom sú v nepriamoúmernom vzťahu: čím menšia krajina, tým viac pozornosti sa nám dostane, a naopak. Čiastočne to chápem, má to svoje dôvody – pre Nemcov sme hrozbou, veď už dávno majú strach, že ich oberieme o prácu, no rovnako ako sa my učíme mnohé veci od nich, tak by mohli z kvalitnej spolupráce s nami získať aj oni. To by si však museli všimnúť, že nás tu majú...
