Slopa sa na ňu oboril:
„2 eurá? Čo si myslíš, že kradnem?!"
„No vieš, dedko Slopa, na nete o tebe písali..."
„Kto písal? Aké hyeny? Idioti! Povedz mi mená, okamžite!"
Ale po chvíľke, vidiac smutný výraz vnučky, vymäkol.
„No dobre, dobre... tu máš desinku, choď si teda niečo kúpiť. A nabudúce mi pozapisuj mená tých, čo o mne píšu. Ja si ich preklepnem."
Poobede sa Slopa s vnučkou prechádza po ulici a zrazu vidia Kalivtákových chlapcov zašívať sa v tieni. Tak z neho zlostne vyletí:
„Čo sa tu zašívajú! Veď sú platení z mojich daní!"
Ale vnučka, jeho svedomie, mu zase tenkým hláskom:
„Ale dedko, veď ty dane neplatíš, minule si sa s tým chválil Jankovi Začiatkovi. A on vravel, že ani on. Ako ste sa na tom rehotali."
„No dobre, dobre ale druhí ich platia, nie?" zahundral.
Škoda, že Slopa v skutočnosti žiadne svedomie nemá.
Autor tohto článku vyhlasuje, že mená aj udalosti v tomto článku sú fiktívne a vymyslené. Prípadná podobnosť so skutočným osobami je čisto náhodná. Okrem vnučky, tá je ozajstná, samozrejme.
