Pozeral som po okoloidúcich ľuďoch skladajúcichsa z pestrej zmesi turistov, úradníkov, podnikateľova nezaraditeľných. Potešili ma nanovo zreštaurované fasády historickýchbudov a vcelku prijateľná upravenosť a čistota verejných priestorov.
Ale zrazu je po pohodičke!Prišlo to na mňa prudko a nástojčivo. Horúčkovito som začal premýšľať, žečo také som to zase pojedol? Už 1000 krát som si prikázal, že sa nebudem cpaťrôznorodou zmesou potravín a nápojov všetkých druhov a chutí. Ale užsa to nedalo zastaviť! Čin sa stal a následky som si musel niesť sám.Brucho sa mi zvíjalo divokým pohybmi a vydávalo strašidelné zvuky.V pravidelných intervaloch som cítil veľké návaly tlaku bolo to niečo akokontrakcie, len oveľa silnejšie a častejšie. S tým spojená bolesť sastávala neznesiteľnou. Obsah môjho zrovna nie malého brucha sa začal pohybovaťpresne definovynýcm smerom s jednoznačným cieľom.
A vtedy som si spomenul nacelkom novú a modernú techniku! Silu pozitívneho myslenia! Ešte som totrénoval len krátko ale toto bola ideálna príležitosť na jej vyskúšanie.A vlastne aj jediné ako tak prijateľné východisko z mojejsituácie.
Začalsom veľmi silno pozitívne myslieť: neposeriem sa, neposeriem sa, neposeriem sa,určite sa neposeriem!!! Lebo fakt nebolo kde ísť. A ono vám to fungovalo.Nejaký čas. Žiaľ veľmi krátky. Napokon som sa posral. Zrejme je to v tom, žepozitívne myslenie málo trénujem a ešte v tom nie som veľmi zbehlý.
Skúsim sa nabudúce nepošťať, to by mohlo ísť ľahšie,nie?
