Oliver Kahn dostal v tomto súboji priestor v bráne pred Jensom Lehmannom. Bolo to od trénera Klinsmanna pekné gesto, ako sa odvďačiť Kahnovi za jeho skvelú kariéru.
Kahn ju začal 23.júna 1995 v zápase v Berne s domácim Švajčiarskom. Odvtedy si vydobil pevné miesto brankárskej jednotky. V roku 2002 sa stal najlepším hráčom šampionátu, no bola to len slabá náplasť, lebo Nemci vtedy vo finále prehrali s Brazíliou a skončili druhí. Pred tohtoročnými MS stratil v reprezentácií dôveru a musel sa uspokojiť s postom dvojky. Šancu dostal jeho veľký rival Lehmann. Mnohí sa obávali, ako zareaguje Kahn, ale on to prijal ako fakt a zachoval sa ako profesionál. Aj to zrejme prinútilo trénera, aby dostal šancu v poslednom vystúpení Nemcov na domácich MS. Svojej šance sa chopil a bol to hlavne jeho večer. Chytil niekoľko vyložených šancí a aj vďaka nemu sa Nemci radovali z víťazstva 3:1.
Na pozápasovej tlačovke Kahn oficiálne ukončil svoju kariéru. So svojím výknom bol veľmi spokojný a so slzami v očiach vravel, že končí. "Bol to môj posledný zápas za moju vlasť. Myslím, že to nemohlo prísť pri krajšej príležitosti a nemohlo to dopadnúť lepšie. Nálada na štadióne bola ohromná a nechcem si ani predstaviť, ako by to asi vyzeralo, ak by sme sa stali majstrami sveta. Bol to jeden z najpôsobivejších, ak nie vôbec najpôsobivejší moment na aký si len spomínam. Strávil som v reprezentácii krásne chvíle, ale treba vedieť, kedy je dosť."
Škoda, že svoju kariéru nemohol zakončiť s Nemeckom ako majster sveta. Práve táto trofej mu v jeho zbierke chýba. No aj bez nej si môže kľudne povedať, že jeho kariéra bola úžasná a veľkolepá. Do futbalu vložil svoje srdce a futbal mu to vrátil. Kahn ostane v dejinách futbalu navždy veľkou ikonou. Bol to veľký burlivák, ale vždy ostál sám sebou. Bol to proste jedinečný Oliver Kahn.
