Vždy som čítaval a počúval okolo seba, že je nutné postaviť ihriská, aby deti a mládež mali, kde tráviť svoj voľný čas a mali sa kde zabávať. Ihrisko je na svete, ale postupom času sa zdá, že to nemusel byť až taký dobrý nápad.
No pri pozeraní zápasu Slovensko-Švédsko určite viacerí z nás mali dosť blbý pocit, keď videli ako Marián Gáborík sedí v štúdiu v Bratislave a robí spolukomentátora počas prestávky. Celý zdravý a len sa cez monitor pozerá do Rigy, keď tam kľudne mohol byť. Ako sa vraví v núdzi poznáš priateľa a aj napriek všetkému, čo pre nás Marián spravil mal prísť. To, že sa bojí zranenia je dosť slabá výhovorka. Vari na olympiáde strach zo zranenia nemal? Pochybujem. Ale ak to jemu takto vyhovuje prosím ... .
Pri pohľade na tabuľku v štvrťfinále, kde hrajú Slováci nám je jasné, že odteraz už musíme bodovať v ostatných dvoch zápasoch naplno, ak ešte chceme na turnaji hrať ďalej. Najbližší zápas so Švédmi bude náročný, ale napadla mi taká zvláštna myšlienka, ako by Slováci mohli vyhrať.
Nedávno som počul príbeh, ktorý sa stal istému mužovi, ktorý neveril v Boha. Po tejto jeho príhode sa však jeho postoj k viere úplne zmenil.
Sezóna sa pre hokejový klub HC Košice, ale aj pre fanúšikov skončila. Hráči sú sklamaní a uvedomujú si, že boli blízko k finále. Ale prehrali 0:4 s Popradom a musia uznať víťazstvo súpera. Funkcionári, však ani teraz tesne po skončení sézony neoddychujú a práve k ním by som mal jednu malú prosbičku.
Tréner hokejového klubu HKm Dynamax Nitra, Čech Antonín Stavjaňa, skončil vo svojej funkcii. Udialo sa tak po prehre v druhom zápase štvrťfinále play-off so Žilinou 2:3 po preďĺžení.
Nemilé prekvapenie som zažil pred vstupom na prešovský hokejový štadión, keď som sa vybral pozrieť na hokej. Na normálny priateľský zápas sa vyberalo vstupné! A to už ani nehovorím, že za rovnakú cenu, ako na zápasy v play-off.
Hokejový Slovan Bratislava sa rozlúčil s play-off už po štyroch zápasoch. Určite je to pre klub, ako aj fanúšikov frustrujúce. No keď sa pozrieme na to, ako jednotlivé zápasy hrali prehrali úplne zaslúžene. No pri istej zhode náhod, a keby vrchní páni Slovanu, pred pár rôčkami hľadeli aj na budúcnosť, mohlo byť všetko úplne inak.
Znie to možno neuveriteľne, ale je to tak. Súboj Slovenska s Francúzskom si nenašiel miesto v programovej štruktúre STV. Zápas so súperom, ktorý patrí medzi najväčšie a najsilnejšie futbalové krajiny sveta si v telke divák, platiaci koncesionárske poplatky, nepozrie.
Dosť potichúčky a v tieni olympijských hier, odohral náš jediný zástupca v Pohári UEFA, svoj dvojzápas s bulharským tímom Levski Sofia. Zázrak sme čakať nemohli a nakoniec sa ani nekonal. Po prehrách 0:1 doma a 2:0 na súperovej pôde sa Petržalka zobudila a skončila svoj krásny futbalový sen.
Pred zhruba týždňom som sa vrátil z lyžiarskeho zájazdu, ktorý sme ako prváci na gymnáziu absolvovali. Bol veľmi fajn. Pre mňa to bolo vôbec prvýkrát, čo som stál na lyžiach a trošku som mal obavy, ako to na svahu zvládnem. Ale po dvoch dňoch som vedel, že obavy niesú na mieste.
Prehrali sme. Čakali sme, že pôjdeme ďalej a že budeme bojovať o medaile. Nestalo sa a ideme domov. Málo kto si už na nás bude o pár rokov pamätať. Šancu na reparát dostaneme o štyri roky. Mnohí naši hokejisti už možno nebudú mať takú formu ako teraz a možno to bola ich posledná olympiáda. Kto vie? Určite to však vedia aj oni a je im to ľuto.
