Už je to raz tak malé zvieratko nielen papá a robí bobky. Ono aj rastie a vyvíja sa, psíčkar sa ani nenazdá a z jeho havina, ktorého obletovali deti v okolí sa stane masívny a robustý ochranca, pred ktorým má aj dospelý rešpekt. Jednoducho všetko rasti čo je živé, alebo lepšie je v pohybe.
Ešte nedávno si pamätám ako naša Murka, ako mačiatko ustrašene pozeralo na svet v našom byte. Teraz sa s nej stala pani záhrady a okolia. S radosťou sa preháňa po jarnej tráve a donekonečna by sa dala hladiť po svojej srsti.
Problémy začnú ešte v chladnom období, keď Murka žmurká na okoloidúcich mačacích pánov, ktorý pohľad opätujú a nielen to. Celú noc po zoznámení sa ozývajú priam strašidelné zvuky. A teraz na jar sa nám mačička okotila. Z vrhu zostali dve malé mačiatka, jedno šedé a druhé čierne.
Osobne mám radosť s tejto predzvesti jari. Nielen kvety dávajú znať, že prichádza niečo nové a úžasné. Teraz sú tu klbôčka a mňaukajú, túlia sa k sebe a občas zavolajú na mamu. Rád ich pozorujem a beriem do rúk. Ich jemnučká srsť je ničo úžasné. Očká majú stále zatvorené, ešet nevidia. Rozmýšľam čo s nich vyrastie za pár týždňov. Nebude pred nimi chránená žiadna vyššia rastlinka. Nebude strom na ktorý by nevyliezli. Je to krásne mať taléto mačičky.
Takisto ako potešia kvety v byte oko, tak aj živé zvieratko zažne melú iskru radosti v srdci. Je dobre mať kamaráta, ktorý za pár granulí a trochu mlieka má človeka svojím spôsobom rád a prejavuje mu sympatiu. Ja som potešený, že som si našiel takúto priateľku v mojej Murke a v budúcnosti možno aj v jej mladých.
