Keď vyrastiem, budem čarodejnica - príbeh zo Strateného sveta

...zatratený svet... Ale mal ho rád.Orientoval sa v ňom ľahko - všade nachádzal mapy,



ale čím ďalej sa vnáral do jeho myšlienok zisťoval, že nič nie je také, ako sa na prvý pohľad zdá - iba čierne alebo iba biele.
Kedysi mu niekto povedal, že Slnko tu nie je preto, lebo tu je tento svet, ale tento svet je tu iba preto, lebo Slnko existuje. Nechápal to. Každý deň sa pozeral so zažmúrenými očami do neba a osem minút pred úplným súmrakom hypnotizoval obzor a snažil si uvedomiť, že sa pozerá do minulosti.



Jeden skorý večer s úžasom sledoval pravekú rybu jemne sa vznášajúcu na oblohe.



Najprv si myslel, že sa pod prudkými lúčmi rozplynie, chvíľu mu pripomínala strieborný azbest. Až keď odplávala ďalej s vetrom, všimol si ľahký dážď. Tak Návštevník spoznal vodu.
Začal sa pozerať, odkiaľ prichádza a kam odteká. Objavil tak Nebo



a Zem.



Celé dni trávil v podzemí, fascinovaný symbiózou vody a zeme.Svet bol preňho anorganický. Tvrdý, drsný, ale krásny.
Spával hlboko v skalných rozsadlinách,

kde nedoľahol hlas vtákov a snívavalo sa mu o žene s krivými prstami divoko natiahnutými po stenách jeho jaskýň.
Jedno ráno zažil dejavu.
Ležal na kraji skaly skúmajúc staré známe mapy, keď ju zbadal.
Mihla sa mu v zornom poli a na mieste, kde sa jej ruky dotkli brala, ostala ich stopa.



Pri žltej kytičke presedel celý deň.
Tak ako sa pred dlhým časom snažil porozumieť Slnku, takisto zúfalo trávil dni a noci pri tejto krehkosti. A Sile. Sila sa hýbala, to ho najviac prekvapovalo. Ráno sa rozvíjala, večer chúlila. Líhaval pri nej a dýchal jej vôňu.
Vôňa bola niečo úplne nové. Skaly sálali vlhkosťou, cítil z nich čosi, ale nikdy ho to nezasiahlo ako toto.
Prestal tráviť dni v tme a denný režim prispôsobil Sile. Otváral sa so Slnkom.
Postupne zisťoval, že Stratený svet nemôže rozdeľovať na živý a neživý. Na mikroskopický a makroskopický. Na dobrý a zlý. Že všetko so všetkym súvisí.
Zistil, že všetko v ňom sa riadi svojimi zákonmi, ktoré nemôže nikto znásilňovať.
Videl to, čo predtým nevidel.



A pociťoval bázeň k veciam, o ktorých predtým netušil.



Prestal byť Návštevníkom, stal sa súčasťou.
Bol šťastný.
Až jedného dňa našiel toto.



Čarodejnicu viac vo svojich snoch nevidel.



foto: T. Máté, autorka