katarina grichova
Krátky list vytrvalému 77-korunáčkarovi
Drahý majiteľ 77-korunáčky,
zviera Zoznam autorových rubrík: let nature be nature, slum|poetry, synteza, osem !, DIY, Nezaradené
Vraciam sa do tohto lesa. Spať len tak pod stromami 8 dní a počúvať jeleniu ruju.
V poslednom čase všade naokolo počúvam, že som veľmi mladá. Vravia mi to páni v stredných rokoch, zhovievavo hovoria o ilúziách, ideáloch, snoch a samozrejme o realite. Privádza ma to trochu do rozpakov, pretože už dávno nemám sedemnásť a na svojich snoch tvrdo pracujem. A preto vyzývam všetkých - aj vás, páni bez viery v lepší svet - stretnime sa 26. augusta, o 5 minút 12, pri biomasovej elektrárni BIOENERGY Bardejov.
Aby sme sa tu nenudili, aby to tu bolo pružné a stabilné a krásne - preto tu fungujú rôzne organizmy - nie lenblondínky, ale aj brunetky...
Pred niekoľkými rokmi som písala diplomovku o našich lesoch v krajine, v ktorej žijem, o mojom Čergove - v jej úvode svietilo Kennedyho:
Ešte nikdy som nevidela vlka vo voľnej prírode. Videla som rysy a vlky v nemeckých oborách, videla som medveďa na pár desiatok metrov v slovenských horách. Divožijúceho vlka niekoľkokrát takmer, ale nikdy.
Nespávam v stane. Spím pod celtou - takou ľahkou nepremokavou plachtou natiahnutou do striešky. Aby moj prvý pohľad ráno bol pohľad do pralesa
Predchádzajúci blog bol o lokalite takmer na konci sveta, tento je tiež - ale z opačnej strany. Počas povodní na východnom Slovensku sa javilo ako najrozumnejšie riešenie presunúť sa do vyšších horských polôh - a aj keď Slovenský kras nevyniká nadmorskou výškou, vyniká planinovým reliéfom. A najmä, je to jedna z najsuchších oblastí Slovenska - počas týchto intenzívnych zrážok sa zdal ako priemerne vlhký, ako napríklad Čergov po dvojdňovom mrholení. Navyše, ako bonus - Slovenský kras je natoľko jedinečné územie, že má status národného parku. Ale.
Podľa § 12 lesného zákona sa lesy na Slovensku zaradzujú do troch kategórii - lesy osobitného určenia, ochranné lesy a hospodárske lesy.
Jediné, čoho sa v lese bojím, sú ľudia - so špecifickým statusom.
Leitmotívom môjho smesáckeho blogu - viď záhlavie - je právo občana chrániť svoju krajinu - - - tento týždeň občania, ktorí za súčasť svojej krajiny považujú prirodzené lesy, vyzývajú:
Nebavme sa raz o strieľaní zveri, dokrmovaní, autoregulácii a extrémizme. Bavme sa o slušnosti - a o pravidlách, ktoré by mali platiť pre všetkých.
Kdo chce v něčem zasahovat, ničí to. Kdo si chce něco přisvojit, ztrácí to. Moudrý tím, že nezasahuje, nic neničí, tím, že si nic nepřisvojuje, nic neztrácí.
Vtáky sú zhustená myšlienka lietania, stromy sú riečiskami tokov medzi nebom a zemou. Miesta, kde je mnoho nerušených energií a myšlienok, sa nazýva - svätoháj.
Nechcela som to napísať tak surovo - ale som proti nasieraniu si do vlastného hniezda.
V prírode neexistujú ani odmeny, ani tresty, existujú dôsledky. (R.Ingersoll) Keby som písala básne, napísala by som jednu s názvom "karpatské dažďové pralesy a iné holoruby". Znie to veľmi poeticky, čitateľa by zaujalo hm, paradoxné spojenie slov prales a holorub. Obsah by sa pravdepodobne týkal zásad správneho citlivého hospodárenia v slovenských hlbokých lesoch.
Návštevník nepoznal ten svet. Volal ho preto "Stratený". Možno preto, že na prvý pohľad plával akosi nechtiac na periférii Mliečnej dráhy. Alebo preto, že v duchu ho za stratený považoval.
Tento týždeň je významný vo viacerých smeroch - v utorok bol oficiálny Deň Zeme (22. apríl), v tomto týždni sa zaokrúhlil počet macov, ktorí vyhrali svoj životný súdny spor na 23 a od pondelka do piatku vás v mestách oslovujú členovia Lesoochranárskeho zoskupenia VLK v rámci celoslovenskej infostánkovej akcie. Tak si spravím reklamu - v štvrtok a v piatok budú žhaví aktivisti pobiehať po Prešove. Otázkou ostáva - prečo to všetko?