V jednej diskusii práve na blog.sme.sk sa objavila polemika o tom, kto má zastupovať slovenské lesy, či ich má vôbec niekto zastupovať a ak, tak či to majú byť odborníci alebo laici.
Vtedy mi napadla kacírska myšlienka - ako je vôbec možné, že taký fantastický organizmus ako les, žijúci na Zemi viac ako 300 mil rokov, potrebuje svojho 'právnika' . Prežil požiare, kataklizmy, zmeny magnetických pólov, premnoženia lykožrúta a iné, nám neznáme 'katastrofy'. Alebo iné očistné evolučné postupy. Prežil prvotnopospolitú spoločnosť, prežil klčovania motykou a ohňom, sledoval prechod od lovcov k poľnohospodárom...
A dnes musí byť zastupovaný, aby mal právo žiť - v rezerváciách. Je posúvaný na kraj, utláčaný. Je príliš neznámy a nezávislý.
Indiáni v rezerváciách...
Čarodejnice na horiacich hraniciach...
Etapy vývoja spoločnosti majú spoločnú črtu - v každej sa deje niečo, čo bude neskôr oľutované, ospravedlňovávané, naprávané - dnes inkvizícia neprenasleduje ženy s charizmou, austrálska vláda sa ospravedlňuje Aborigéncom, ale les - ten nekričí, nepozerá sa smutným pohľadom.
Tak mi napadla tá myšlienka - kacírska. A možno je to o súcite. Ale nemalo by byť.
Malo by to byť o chápavosti a tolerancii. O symbióze. A otvorených očiach:
Nechcem, aby aj moje deti vedeli, že napriek zákonom sa na Slovensku môže ťažiť v akejkoľvek rezervácii s najprísnejším stupňom ochrany. A že sa to nerobí pre blaho všetkých ľudí, pre lepší život, pre nevyhnutnosť, ale kvôli obohateniu sa zopár jednotlivcov.
Chcem, aby vedeli, že máme vôľu a citlivé vnímanie sveta. A úctu.
Chcem, aby sa v budúcnosti, blízkej budúcnosti, ktorú ešte zažijem, nemuseli ľudia z Greenpeace pripútavať k stromom odnášaných z najprísnejších rezervácií na Slovensku, aby sa ľudia z VLKa nemuseli zaoberať odvolaniami voči tisícom žiadostí ročne o výnimku ťažiť v týchto rezerváciách.
Takže, prečo to všetko? Asi preto, aby to konečne nemuselo byť o súcite.
Preto na všetkých infostánkoch môžte nájsť túto petíciu:
Tak sa zastavte. Možno dostanete aj pusu.
Petíciu môžte podporiť aj online TU
foto: T. Máté
