Teória vs. prax v praxi

Vždy je to o tom istom - teória verzus prax.
Áno, pôjdem na prednášku, kde profesor predčítava svoje skriptá (ktoré vlastním), budem si do nich zaškrtávať už hrubo vytlačené vety ostrozelenou fixkou, kresliť panáčikov po okrajoch a obdivovať si šnúrky na teniskách.
Vs.
Áno, preskúmam ten predmet, tak ako sa má, geomorfológia na vlastné oči, depresie, vyvýšeniny, vyvieračky, andezitové balvany so špecifickou štruktúrou, flóra na slabokyslom podloží, dravce na nebeskom nadloží, budem zatajovať dych, keď mi vysoká skríži cestu a fascinovaná si fotiť hýľa, ktorý má v paži, že vôbec existujem.
Ľudskou rečou: flákla som prednášku z geomorfológie (ja, seriózny študent) a poobedie som strávila v malej rezervácii Fintické svahy. Vybavenie: foťák a bebe keksy. Dojem: greenday;]
Počula som, že ide jar.
Oficiálne až na tú rovnodennosť, ale oficiality ma už nebavia. Aspoň kým som vonku a nepotrebujem urobiť skúšku z astronómie:) Aj tak prechádzame akoby nič tie úžasné prírodné sviatky, ktoré si nepotrpia na kalendár, stačí im slnko. Vtedy si píšem do poznámok ako marginálie: jarná rovnodennosť, nakreslené slniečko (dobrý pocit). Je pravda, že takéto niečo si namiesto dátumu píšem aj na MDD, ale tam slniečko nekreslím!(balóniky).

Ovoniavam, že ide jar. Niekedy ma to až bolí, mám pocit, že sa nenadychujem do pľúc, ale do oboch komôr, žalúdka, prstov na rukách a moja fyziologická pamäť zasa blbne. Praská mi jemne vo svaloch, chvejú sa nozdry, šteklí ma pod lopatkami a pri zavretí očí nevidím ani tmu ani tie zvláštne obrazce, ktoré robia deti pritlačení si päste na viečka, ale vidím všetky tvary okolo. A každú vec v minulosti. ktorú som ovoňala, predtuchu vecí s náznakom podobnej arómy...


Aj knihy mi voňajú, skriptá nevynímajúc. Ale dnes je, ako je, ukradol si ma les.