Toto je druhá časť 500 km cesty do Snowdonie, prvá časť je tu: Snowdonia - 500 km na Vespe
Po raňajkách v tráve som sa bol zoznámiť s miestnou hydinou a vybral sa na túlačku...
...čosi veľmi upokojujúce drieme v pustatine tejto krajiny...
...nezavítala sem rýchlosť civilizácie veľkých miest...
...Malina si spokojne vrčala po prázdnych cestách, nezvyknutá na také čosi pri každodennej rush-hour v centre Londýna...
...napriek tomu, že počasie vyzeralo veľmi lákavo na horskú túru...
...podozrivo mračiace vrcholky hôr ma odradili od pokusu o výstup na Snowdon, najvyššiu horu vo Walese...
...ale to mi vôbec nevadilo, až na vrchol Snowdonu totiž už 114 rokov premáva parný vláčik...
...táto zubačka si hodinu pomaličky funí hore kopcom cez zelenú pustatinu...
...cez krajinu obrov, horských príšer a temných duchov...
...tu na Snowdone kráľ Artuš zabil obra Rhudda, ktorý dodnes leží na vrchole pod hŕbou kamenia...
...až do oblakov nás vyniesla prastará mašinka...
...zmoknuté tiene sa stále pokúšali vystúpiť na vrchol...
...cítil som sa trošku rozmaznane ako som sledoval nevľúdnu krajinu z okna funiacej zubačky...
...na obed som si dal fišačipsu a pustil sa blúdiť starými cestami Snowdonie...
...presne takto som si vždy predstavoval Wales, temný, hmlistý, studený,...
...a zároveň krásny svojou drsnosťou...
...nerozlučne prepletený veľkolepou históriou dávnych hrdinov...
...rozhodne nie krajina pre tých, ktorým vadí dážď...
...pod hustými oblakmi sa zvečerilo rýchlo...
...vrátil som sa ku kohútom a uložil sa na noc. Ráno ma čaká dlhá cesta naspäť do Londýna. Ale o nej zas nabudúce.
