V Stredozemnom mori, severne od Kréty, leží malebný ostrovček Santorini. Kedysi vyzeral celkom inak. Bol oveľa väčší, mal pravidelný kruhový tvar s okrúhlym jazerom uprostred, ktoré bolo spojené s morom len úzkym kanálom, čím sa vytvorili ideálne podmienky pre chránený prístav. V rokoch 2500-1600 pnl na tomto ostrove prekvitala kyklandsko-minojská civilizácia, ktorá ovládala obchod celého Stredomoria a žila na tú dobu v nevídanom prepychu. Ostrov mal vtedy meno Théra. Nebol to však mierumilovný kúsok zeme. Théra bola totiž obrovská spiaca podmorská sopka. A jedného dňa sa prebudila. Stalo sa to okolo roku 1600 pnl. Výbuch Théry bol jedným z najstrašnejších aké si ľudstvo pamätá. Bolo ho počuť do vzdialenosti 3000 km. Zo sopky vychŕlil stĺpec popola, ktorý siahal do výšky 20 až 40 km a dostal sa až do Turecka a Egypta. K zemetraseniam sa pridali obrovské Tsunami, ktoré zasiahli celé Stredomorie. Obloha plná popola ostala zatiahnutá niekoľko rokov, úroda vyšla navnivoč, námorný obchod bol ochromený. Nastal hladomor, vzbury a vojny. Ostrov Théra bol zničený a jeho veľká časť sa potopila. To čo z neho ostalo, nebolo obývané mnoho storočí. Znovu naň ľudia prišli až v Antike a nazvali ho Kallysto (v preklade: Najkrajšie). Dnes je Kallysto, pod názvom Santorini, vyhľadávané miesto turistov, ktorý tu obdivujú prenádherné scenérie bielych domčekov s modrými strechami túliacich sa v strmých útesoch dávnej steny krátera.
Nepripomína vám tragický osud Minojčanov na Thére osud bájnej Atlantídy? Je možné, že je to práve ich príbeh, ktorý Platón rozpráva? Skúsme načrieť do Platónových dialógov Timaios a Kritias a pozrieť sa na opis jeho Atlantídy:
„Za Herkulovými stĺpmi sa nachádza ostrov Atlantída, väčší ako Afrika a Ázia dohromady, obývaný potomkami boha Poseidóna a smrteľníčky Kleitó, ktorí založili nádhernú ríšu ovládajúcu Stredomorie až po Egypt a Turecko. Ostrov chránený vysokými vrchmi bol rozdelený do 10 krajov, kde vládlo 10 kráľov, ktorí žili v dokonalej harmónii a bohatstve. Hlavné mesto Atlantídy bolo nádherné mesto, vystavané na vysokom pobreží a spojené s morom rovným kanálom, ktorý privádzal vodu do ďalších 3 sústredených kanálov dlhých viac ako 22 kilometrov. Tam boli 2 prístavy oddelené kruhovými ostrovmi, kde bol kráľovský palác, konské dostihové dráhy, záhrady, športové areály, kasárne a chrámy. Ale potom prišiel čas, keď sa už Atlanťania neuspokojovali so svojim nesmiernym bohatstvom a začali bojovať, aby dobili svet. Porazili ich však Aténčania. Poseidón sa na Atlanťanov nahneval a potrestal ich strašnou živelnou pohromou, ktorá stiahla ich ostrov do hlbín oceánu 9000 rokov pred Solónom a zmazala všetky ich stopy.“
Platónove rozprávanie vyvoláva niekoľko rozporov. Hlavne ide o dobu pred 9000 rokmi. Vtedy ešte totiž v Stredomorí neexistovala žiadna civilizácia, ani Atény, a tak spolu nemohli bojovať. Tiež kone prišli do Európy až po roku 3000 pnl, takže konské dostihové dráhy v Atlantíde nevyzerajú presvedčivo. Aj mestský štát ako ho Platón popisuje bol prevzatý od Peržanov až v 1. tisícročí pnl. Dátum 9000 rokov pred Solónom sa teda považuje za chybný. Je možné, že bol zamenený za 900 rokov, pretože tieto dve čísla sú v Egyptskom písme veľmi podobné a práve z Egypta Platónov príbeh o Atlantíde priniesol jeho starý otec Solón. Ak sa mal príbeh stať naozaj 900 rokov pred Solónov, ktorý bol v Egypte v roku 590 pnl, dá sa povedať že dátum zániku Atlantídy zhruba zodpovedá výbuchu Théry.
Veľkosť Atlantídy je tiež dosť zvláštna... ostrov väčší ako Afrika a Ázia. I keď vtedy bola predstava o týchto svetadieloch ešte skreslená a ani Platón netušil že sú až také veľké, s veľkosťou to asi trošku preháňa. Z geologického hľadiska sa celý svetadiel nemôže potopiť za jeden deň pri akejkoľvek katastrofe. Aspoň na našej Zemi nič nenasvedčuje tomu, že sa také niečo stalo. Je možné, že tu prišlo opäť k zámene, tentokrát gréckych slov „meson“ – väčší ako a „mezon“ – medzi. Ak chcel Platón povedať, že Atlantída je medzi Afrikou a Áziou, mohol to byť naozaj ostrov v Stredomorí.
Archeologické vykopávky na Santorini zatiaľ nedokázali nič
potvrdiť ani vyvrátiť. Pozostatky zničeného bohatého
mesta a zanechané nádoby plné jedál dokazujú, že ľudia
narýchlo utekali pred pohromou, ale nič nepotvrdzuje,
že práve tu bola Platónova Atlantída.
Treba si však uvedomiť, že Platónove rozprávanie nie je popis skutočnej histórie, ale skôr mravné ponaučenie o chamtivosti ľudí, ktorí za ňu boli bohmi potrestaní. A je dosť pravdepodobné, že námet pre tento príbeh čerpali Egypťania práve z pohromy, ktorá v dávnych vekoch postihla rozprávkový ostrov Théra, dnešné Santorini.
