Rýchlo sa ošpliecham studenou vodou a vybehnem von, nájsť nejaké jedlo. Je správny jesenný londýnsky deň. Sivé mraky sa pomaly kĺžu po strechách domov a spôsobujú v uliciach ospalé prítmie. Chodník je pokrytý hrubou vrstvou opadaného lístia, ktoré monotónne šuští pod krokmi ľudí. Všetko to vnímam len povrchne... som hladnýýý, a to je najstrašnejšia vec na svete!
Napriek všetkým svojim zásadám, s vidinou rýchleho naplnenia žalúdka akoukoľvek odpornosťou, vleziem do vychýreného semeništia zla v našej štvrti... McDonald's. Teraz ráno sa pred ním našťastie neponevierajú čierne gangy raperských puberťákov, ale aj tak vchádzam opatrne. Tentokrát to vnútri vyzerá celkom mierumilovne. Sedí tam len Japonec v šušťákoch, podivne vyzerajúca rodinka albínov, pri kase sa motá bezdomovec zabalený do deky a vo dverách míňam štyri tlsté angličanky s motýlimi krídlami na chrbte a tykadlami na hlave.
Rýchlo si objednám niečo kuracie a zašijem sa do kúta, odkiaľ mám dobrý výhľad na toto podivné miesto. Chvíľu tajne pozorujem zamestnancov v kuchyni. Aj ja som kedysi takto začínal. Tľapkaním smradľavých hamburgerov na diaľničnom odpočívadle v Nemecku. Spoznávam každý ich zautomatizovaný pohyb. Aj tu vyzerá ich šéfka poriadne nahlúplo. Ich pokrivená angličtina svedčí o tom, že mnohí sú čerství prisťahovalci. Kto vie, koľko z nich má vysokú školu. Podľa mňa viacerí. Je mi ich ľúto, ich pohľady sú akési prázdne... bez iskry, bez cieľa, bez vízie, bez snov. Tľap žemľa, tľap šalát, tľap mäso, tľap žemľa... "What drink would you like? Take away or eat in? Enjoy your meal."... opakujú dievčatá za kasou dokola tie isté frázy.
"Sit down you little fucker!" precedí pomedzi zuby albín pri vedľajšom stole a nenávistne sa díva na svojho maličkéhoho syna, batoliaceho sa po čalúnenej lavici, zatiaľ čo albínka sa dusí hamburgerom a z úst jej trčia šalátové listy. "One, two three, four, five... that's enough you bastard!" Schmatne bielohlavé dieťa jednou rukou za krk, druhou za nohu, hodí ho do kočíka a s rachotom tankového zboru ho tlačí k dverám, kým albínka narýchlo pozbiera šály a rukavice a beží za nimi. Krátke tričko jej nezvláda zakrývať veľké brucho, v ktorom už očividne rastie malému albínkovi súrodenec... ten si akoby nič neuvedomuje, len apaticky pozerá z kočíka, ktorým otec surovo preráža krídlové dvere von a mizne v dave.
Scénku si nevšimol nikto. Šušťákový Japonec je zaujatý ťukaním do nejakého futuriskticky vyzerajúceho prístroja, bezdomovec sa s pohárom kávy šuchce na záchod a šéfka v kuchyni hubuje do nejakej dievčiny... "Like me! You must have shoes like me! Yes!?" Zvrzané dievča sa po výplachu pokorne poberá poupratovať bordel, ktorý ostal po albínoch, čo mi dáva príležitosť obzrieť si aj ju zblízka. Tak nie, kdeže, tá sem nepatrí... to vidím hneď. Lieta niekde vysoko nad týmto všetkým. Príjemná jednoduchá blondínka kontinentálneho výzoru... tipujem z Poľska. Usmieva sa... kto vie, kde tá blonďavá hlávka teraz lieta. Aspoň milión svetelných rokov od McDonaldu.
Starostlivo som si po sebe upratal a chystám sa odísť. Tuším, že sa na mňa usmeje. Aj ja som si pre ňu pripravil pekný úsmev. Usmiala sa, ale hups... hneď rýchlo odvrátim zrak. Tak na toto som nebol pripravený. To nebol neprítomný úsmev predavačky z potravín, umelý úsmev našej recepčnej, ani falošný úsmev včerajšej pipky z baru... nič také. Vyplašil som sa, nezvyknutý na niečo takéto.
Vonku vietor rozfúkal lístie do výšky a zaplavil ním nahusto celú ulicu. Pouličný muzikant chytil gitaru a spustil svižnú vybrnkávačku, pani z francúzskej pekárne núka všetkých voňavým chlebíkom a knihovník na mňa veselo máva s novou knihou fotografií z dediniek Provance. Naposledy sa obzriem za tým podivným miestom, kde sa stretávajú prázdni ľudia stratených snov...McDonald's... vôbec do tejto štvrte nepasuješ. Rovnako ako do teba nepasuje dievča so úprimným úsmevom. Pripadá mi zvláštne ako som sa jej zľakol. Asi som už na taký úsmev zabudol.
Potkýňam sa o každú dieru v chodníku schovanú pod lístím, ako si cestou domov listujem v novej knižke a obhrýzam kôrku čerstvého chleba, aby som zahnal hnusnú chuť chicken burgeru. Naučím sa ho aj ja. Ten úsmev. A potom jej ho prídem vrátiť. A prinesiem jej možno aj tento článok... aby vedela za čo.
(English version coming soon...)
