Ale zjavne takýto ľudia existujú a dosť sa im čudujem. Síce bývam aj ja prihlásený na pokeci a na ICQ aj celý deň, ale to som 90 percent času mimo pc alebo robím na ňom niečo zmysluplné. Bolo to už veľmi dávno, kedy sme si s kamarátom založili konto na pokeci a dohadovali sme si stretnutia na slepo. Ale z tých tridsiatich sme išli iba na jedno a aj to dopadlo dosť trápne.
Vo chvíli, keď toto píšem si chatuje 52 534 ľudí z 90 795 prihlásených. To naozaj nemajú čo robiť? Keď si len tak prebehnem správy, ktoré sú tu napísané, tak som dosť prekvapený, čo tí ľudia nedokážu vymyslieť. Každý sa chce zoznámiť, napísať RP, chcú žienku z BA, chalana na zoznamko, niekto na par slov, pohoďák s foto, všetkých vás ľúbim, fajn chalan, ušlo mi niečo?, písal mi niekto?, KtO KeCne, halooooo ... niektorí ponúkajú lístky na koncert na predaj, hľadajú niekoho na odvoz autom do Košíc alebo dokonca som mnohokrát videl, že sa niekto pýtal, či mu niekto nepošle kredit, vraj je to súrne! Keď sa im naozaj darí a niekoho nájdu, tak to musí byť už naozaj vrchol. Každá desiata správa je o tom, kto sa ako veľmi nudí, kto má koľko rokov, kto je s kadiaľ. Každú chvíľu sa niekto lúči alebo zdraví. Ale akože komu to píšu? Lebo ja neviem. Zaujíma to niekoho? Ak áno, tak sa mu čudujem.
A tie gramatické chyby. Jasné, že aj ja sa občas seknem, ale napísať slovo „väčší“ ako „večí“? Uf. Viem, že veľké množstvo z týchto ľudí si chce len trochu zažartovať s ostatnými na pár minút. Trochu sa odreagovať a zistiť, či im niekto uverí alebo nie. A ako som čítal na skle, tak niektorý pýtajú aj pomoc pri hľadaní niečoho na webe, majú problém s pc, s mobilom a podobne. Z tých 50 000 sa hádam nájde jeden, kto má s ich problémom skúsenosti a je ochotný obetovať pár minút pre neznámeho pre dobrý pocit. Párkrát som to spravil.
Ale aj tak je väčšina z registrovaných predsa len dosť naivná na to, aby uverila všetkým slovám, čo kto napíše. Často počujem o prípadoch, že niekto ujde z domu pretože NIEKTO z pokecu mu sľúbil kadejakú sprostosť, že sa bude mať lepšie. Nechápem ako sa dá vôbec uveriť hociktorému riadku na skle, keď neviem kto to písal. Ja si tiež vymyslím, že bývam v luxusnej vile, zarábam milióny, kto ku mne dnes večer príde? Píšte RP! Určite by sa našla spústa užívateľov, ktorí by mi odpísali a keby som sa dohodol s desiatimi na stretnutí, tak by aspoň niekto jeden určite prišiel. No neviem, také niečo by sa nemalo robiť ani zo zúfalstva. Veriť niekomu niečo cez pokec, dohodnúť sa na tom a dôverovať mu akoby sme sa poznali roky. Aj keď možno má niekto vyplnený profil s fotkou, ale veď fotku si stiahnem akúkoľvek kdekoľvek! Aj v našom meste sa stal prípad, že asi 12 ročné dievča ušlo z domu do Bratislavy za neznámym, ktorý jej sľuboval všetko, čo si napísala. Vraj mala doma problémy s učením a kamarátmi, preto ušla. A nakoniec ju týždeň držali zamknutú v byte, ktovie čo tam prežila. Potom sa jej našťastie podarilo ujsť. Keď s ňou bol rozhovor v televízii, povedala, že „sa dohodla na pokecu s chalanmi, prišli po mňa autom a ja som proste odišla“. Čo bolo ďalej všetci dobre vieme.
Cez pokec aj cez ICQ si píšem výhradne iba s mne známymi ľuďmi. Je veľmi dobré spojiť sa a v reálnom čase si písať s niekým, koho som dlho nevidel a ešte dlho neuvidím. Byť v spojení s kamarátmi, či spolužiakmi. Takto máme možnosť nájsť sa aj o desať rokov a dohodnúť si stretnutie. Cez ICQ alebo Skype sa môžeme aj porozprávať a vidieť, vyplniť voľné chvíle a oddýchnuť si. Ale nie stráviť tým celé dni a noci. Určite je niečo také aj hlavný zámer, prečo pokec a podobné chatserveri existujú. Ale.. kde sa stala chyba?
Veľakrát som v tomto článku použil slovo „niekto“. Áno, mnohokrát je to iba o niekom neznámom.
