Je to trochu paradox. V septembri som doma v Kežmarku všetko zo dňa na deň zanechal a odišiel som. Keď som sa po mesiaci vrátil na pár dní, mal som pocit, že kým som bol preč, tak sa doma čas zastavil a počkal na mňa. Všetko bolo zase po starom. Bol som doma s rodinou, šiel som vonku s kamarátmi, potom pozrieť do práce, na strednú školu a na hokej. V nedeľu som cestoval zase späť a vracal som sa rád. V Bratislave je to všetko iné, jednoducho iný, druhý život. Iní ľudia, inde bývam, inde chodím do obchodu, do školy,... Proste so životom v Kežmarku to nemá nič spoločné a keby nebolo tu v Blave so mnou zopár spolužiakov zo strednej, bolo by to už úplne niečo odlišné.
Ale keď som sa vracal domov na Vianoce na dlhšie, mal som opäť ten istý pocit. Že na mňa doma všetko počkalo, takmer nič sa tam nezmenilo. Po pár dňoch bolo všetko po starom ako predtým, cez leto. Všetko v starých koľajach. Zdalo sa mi, že to tak ostane. Po troch týždňoch som ale musel opäť ísť do Bratislavy. Život v Kežmarku je skvelý, ale ten v Bratislave je takisto skvelý. Proste sa nedá vybrať, ktorý je lepší. Obidva sú výborné, obidva majú klady aj zápory. Neviem si vybrať iba jeden z nich, napriek tomu, že som na intráku ešte len pol roka. Čakajú ma skúšky. Hlavne preto som prišiel sem, aby som sa učil. Lebo učiť sa doma, kde mám už zaužívaný akýsi režim týždňa, nezostáva na učenie veľa času. Aj tak hrozí, že to neurobím, keďže MatFyz je škola ťažká, už to nie je zlatá stredoškolská matematika, kde stačilo naučiť sa desať vzorcov a dosadiť. Ak neprejdem a tento život predčasne skončí, som pevne rozhodnutý, že v septembri prídem znova. Už skúsenejší. Veď „Človek musí bežať ako len vládze, aby zostal tam kde je, a ešte viac aby sa dostal niekam ďalej“.
Všade najlepšie, tak čo doma? Aj keď je doma dobre, treba vyskúšať nové veci, preskúmať nové miesta a nabrať nové skúsenosti. V Bratislave sa mi zatiaľ žije výborne, ale ešte to len začína. A „Čo sa dá zopakovať, ročník alebo mladosť?“. Pravdepodobne ročník, tak prečo váhať. Ak sa nepodarí, svet sa nezrúti. A minule som prišiel na to, že aj keď sa mi (ako každému) do školy chodiť nechce, veď je to už štrnásty rok, tak predsa len sa mi viac nechce nechodiť do školy :-) Vždy kopec srandy, nových ľudí a neopakovateľných zážitkov. Preto sa cíť, ako nikdy predtým.
