Čakám na zastávke. Dýcham dnešnú jar. Vyberiem si knihu a čítam. SvetlanaŽuchová. Yesim. Náhodou sa ku mne dostala. Svetlana Žuchová, psychologička,žijúca vo Viedni. Svetlana Žuchová, autorka. Svetlana Žuchová a jej krátkestále sa vracajúce vety. Yesim, speváčka. Yesim, umelkyňa. Yesim, Turkyňa voViedni. Yesim a jej vzťahy. Yesim a jej život. V krátkychopakujúcich sa zábleskoch. Čítam Yesim. Žijem s Yesim. Vrastá mi pod kožu.Aj pod jazyk. Krátkymi opakujúcimi sa vetami. Yesim. Chytila ma do svojhobludiska slov. Čítam Yesim. A myslím ako Yesim. V stále saopakujúcich okamihoch. Pridáva kúsok po kúsku zo svojho života. Zo životaYesim. Pri každom návrate čosi nové. Iný detail. Iný uhol pohľadu. A jejživot mi pritom vrastá pod kožu. S každou vetou, ktorú som už čítalav tej predošlej. Vietor ma prehodí o stránku dozadu. A ja si tovšimnem až na konci strany. Stále sa opakujúcej. Yesim sa vracia. Dospomienok. Do života. Spomaľuje svoj príbeh. A ja sa pritom stávam Yesim.Jej vracajúce sa spomienky sa stávajú mojimi. Vrezávajú sa do pamäte. Týmstálym opakovaním. Čítam Yesim. Žijem s Yesim. S jej krátkymi vetami.S jej vracajúcimi sa spomienkami. Som Yesim. Aspoň načas. Kým ju celúprečítam.
(Ďakujem V.S. za inšpiráciu.)
