Svet sa znovu stretne na neopakovateľnom podujatí, ktoré pritiahne k televíznym obrazovkám milióny fanúšikov a spojí na viac než dva týždne srdcia bez rozdielu rasy, veku, pohlavia, náboženského, či politického presvedčenia. Život bude bežať ďalej, no v práci, v škole, bare, či len tak niekde na ulici alebo parku nebudeme počúvať niekoľko dní reptanie na politickú a ekonomickú situáciu, nebudú nás trápiť vrtochy počasia, chrípka, či blížiace sa voľby. Top témou budú góly, dĺžky, časy, medaile.
Aj naša krajina posiela do Kanady vyše 70 člennú výpravu v očakávaní úspechov a slávy. Iste nemáme ambície, ani reálne šance na nijakú žatvu cenných kovov a každý jeden z nich by bol obrovský úspech, no už to, že máme možnosť nominovať športovcov a športovkyne v oboch najsledovanejších kolektívnych disciplínach olympiády je obrovský úspech.
Ak sa v tomto ohľade pozrieme ešte o niekoľko mesiacov do budúcnosti, kde srdcia fanúšikov čakajú ešte dva vrcholy v podobe hokejových a futbalových šampionátov zistíme, že na celej planéte sú iba tri vyvolené a úspešné krajiny, ktoré budú mať možnosť rozprestrieť vlajky na štadiónoch, zaspievať si s hrdosťou národnú hymnu a držať prsty svojim miláčikom.
Áno, iba tri krajiny celého sveta budú mať zastúpenie v olympijskom hokejovom turnaji mužov a žien, majstrovstvách sveta v hokeji i futbale – diplomatická veľmoc USA, ekonomická veľmoc Švajčiarsko a veľmoc najbližšia nášmu srdcu Slovensko. Počtom obyvateľov, rozlohou i históriou malé územie, ktoré však dokazuje, že nie o všetkom rozhodujú peniaze, široká športová základňa, či politická diplomacia, ale vôľa a odhodlanie dosiahnuť veľké veci aj s málom.
Možno naši športovci nenaplnia všetky očakávania, sny a túžby, možno niektorí sklamú a zaostanú za svojimi cieľmi a ambíciami, no budú určite reprezentovať najlepšie ako budú môcť a vedieť, aby potešili srdcia svojich fanúšikov. Nie je ani tak dôležitý poklad zavesený na hrudi ako ten, čo sa ukrýva v nej. Tak sa tešme na sviatok športu a ľudskosti....
