A aby ste cvičili aj svoje očné zmysly, tak pripájam aj zopár fotiek, ktoré som cvakol na poslednej ceste vlakom :)
B R A T I S L A V A - niekto to tam "krásne" vyškrabal rovno do okna :)
Obrys starčeka prechádzajúceho cez slnečný lúč zapadjúceho slnka vo vagóne popísanom grafiti. Fotku som si nazval "Bratislavské peklo". Ten nápis a atmosféa vo vnútri kupéčka hovoria za všetko :)
V deň, ktorý cirkev nazýva raz do roka zeleným, teda vo štvrtok, som tak ako každý týždeň cestoval domov zo školy. Išiel som zrýchleným spojom podvečer domov, pretože ten hore nám nadelil opäť fajnové tridsiatky, a tak podvečer sa mi cestovalo lepšie. Ujo revízor ma vždy vyhreší, keď ostanem stáť v strede vlaku, a tak poslušne nastupujem do prvého vozňa s nádejou, že snáď bude nejaké to miestečko voľné. A bolo. Keby len jedno ! Celé kupéčko voľné. Jak fajn ! hovorím si v duchu.
Po pár minútach ako som sa usadil však prichádzajú aj tí, ktorí nedali na radu uja revízora a tak hľadajú miesto vpredu. Periférne si všímam, že niekto ide okolo, ale nevenujem tomu moc veľkú pozornosť a nasadené sluchátka nechávam v ušiach nech vyhrávajú hudbu ďalej. V tom sa otvoria dvere a usmiaty pánko na mňa mávne.
Prepáčte mladý pán, je tu voľné ? slušne sa spýtal s neustálym úsmevom na tvári.
Ale samozrejme, nech sa páči. Odpovedal som slušne aj ja. Veď prečo aj nie, v celom kupé som sedel len ja...
V tom sa pozrel na pána za ním, na svoje tri fľaškové pivká, ktoré držal v ruke a dodáva s nadšením: Ale my sme alkoholici, nevadí ?
Nechcel som byť neslušný, ale proste som sa musel smiať :D
Kľudne si sadnite, dodávam s veľkým úsmevom na tvári. Vyzerali slušne, a na alkoholikov teda nejako extra nevyzerali. Jedine tie tri fľaškové pivká, ktoré držali v ruke ich prezrádzali. V kľude sa usadili, pripravili pivká a štrngli. Prvý spomínaný pán však neodpil.
Prepáčte, že sme takí nevychovaní, nedáte si ? Mám tu ešte ďalšie dve.
Nie, ďakujem pekne. Odmietam s ďalším prekvapeným úsmevom na tvári.
Po chvíľke, ako si odpijú z fľašky a prehodia pár slov ešte o borovičke, ktorú si dajú potom vonku v bare, začne ich nekonečná konverzácia. A nie ledajaká. Štvortaktové motory. Technológie, ako, kde a kto čítal všetko v novinách a videl v televízii. Inteligentný rozhovor. Žiadne neogabané rozhovory plné sprostých slov. Aspoň tak som je to zväčša, keď počujem podnapitých ľudí. Odborné názvy sa len tak sypali !
Dlho so mnou necestovali. Hneď na ďalšej zastávke vystupovali. Ešte pár pekných slov ako sa tešia na tu borovičku v staničnom bare, pripomienka, že pivo je fakt fajn a že by som ho často nemal odmietať, a už aj boli fuč.
Hlavou mi tak prebehla myšlienka, koľko ľudí chodí dnes po svete oblečených v tých najlepších „sáčkoch“ a tvária sa, že zožrali všetku múdrosť sveta. Ale keď príde rad na nich, tak pravdu o sebe Vám medzi tými dverami na kupéčku nikdy nepovedia...
Slnko niekedy dokáže odohrať naozaj veľké divadlo kdekoľvek :)
