V rámci mojich narodenín som mal tú možnosť stráviť pár dní v Prahe a následne 2 týždne v nemeckom meste Konstanz. Milujem čiernobiele fotografie a ich príbehy. Preto som sa rozhodol že okrem mojich dlhočasoviek, ktorým na svojich výletoch strávim veľa (vačšinu) času, venujem čas aj klasickému street foteniu.
Magické mesto. Naozaj. Neviem čím to je, ale to mesto je pre mňa jednoducho niečím zvláštne. Tak krásne zvláštne. Aj pol dňa mi stačí na to, aby som stihol nafotiť opäť nejaký materiál pri ktorom budem zas pol roka vzdychať ako je tam krásne a potom mi to jednoducho nedá a musím tam ísť opäť. Brighton
Mať na Paríž dva dni, je ako mať 10 sekúnd na zjedenie tej najlepšej čokolády. Zjesť ju zjete, ale o vychutnávaní hovoriť určite nebudete... A to bol aj ten náš prípad.
Vrátiť sa na nejaké pekné miesto je fajn pocit. Tešil som sa samozrejme aj ja. Bodamské jazero, Konstanz celkovo, už dobre poznám a zažil som tu nie jeden pekný deň. Aj keď sme si sem tam pripadali ako 3 Idioten. ( v tom dobrom slova zmysle, tak zdravo trafení a pobláznení... ) A dokonca až tak, že z toho nakoniec bolo 7 dielov v mojom blogu ;) Krásne miesto a okolie, avšak keď ste tu už raz fotili, tie ďalšie, nové fotky musia byť samozrejme lepšie. Teda aspoň ja som sa o to snažil...
Londýn. Mesto plné kontrastov. Ja vždy zvyknem hovoriť na margo tohto veľkomesta, že ho milujem a nenávidím zároveň. Aj keď sú to protiklady, ktoré k sebe absolútne nepasujú, tak verte, že práve pre toto mesto je to jak riť na šerbel. A práve tie konrasty každodenného života, sú pre mňa tak fotogenické. Dúfam teda, že po prejdení fotiek budete mať aj vy trošku ten môj feeling, ktorý z mesta mám...
Jeden zasnežený víkend som spolu s kamarátom Mišom strávil v mnohonárodnom meste plnom žiarivých budov, vianočných ozdôb a skvelého Gluhwein-u ;) Vo Viedni. Nie každé mesto mi hneď učarí, ale Viedeň je pre mňa akousi ikonou takého typického vianočného mesta.
Pre odchod z Nemecka, sme si nakoniec vybrali sobotu. Čo bolo v podstate riskantnejšie, pretože v piatok poobede začínali deckám v južnej oblasti veľké prázdniny, a vtedy sú Nemci ako hunský kočovný kmeň, a ťahajú všetci na juh. Akurát nie na koňoch, ale na autách. Nakoniec však rozhodnutie, že namiesto piatka doobeda, vycestujeme tuto sobotu, sa ukázalo ako dobre rozhodnutie...
Pre tých, ktorý čakajú na bláznivé fotenie musím sklamať, pretože tie som si nechal až na záver poslednej, siedmej, časti. V tejto nájdete čiernobiele fotky, ktoré sú fotené z interiérov rôznych budov (hlavne kostolov). Nesnažil s
Veru tak. V ten deň to zas vyzeralo, že všetko je zas úplne naopak. Teda nie, že by sme chodili po strope a namiesto chodenia lietali. To len to počasie sa s nami zas pekne pohralo. Predpoveď na ďalší deň nám hovorila, že doobeda by malo byť fajn. A tak sme si naplánovali ďalší výletik do okolia. Tento krát sme išli do Švajčiarska a konkrétne do mestečka menom Schaffhausen. Toto malé mestečko je známe svojou padajúcou vodou ;)
Ak pozeráte na úvodnú foto a hovoríte si, že veď predsa motýľ sa povie po nemecky Schmetterling, máte pravdu. Lenže my sme si tomu dali náš vlastný názov. Šemerling. Toto vykĺzlo Romanovi, keď sme si opakovali tých pár slovíčok, čo sme sa v Nemecku naučili. Ale Roman si to môže dovoliť. Naozaj ! By ste sa čudovali, ako je s motýľmi jedna ruka. Alebo vlastne jedna hlava ?
Poznáte tie malé obchodíky. Všetko za euri alebo všetko za 2;-. Nájdete tam všetky možné potrebné aj nepotrebné predmety, ale ten nápis VŠETKO za EURO, to vás proste musí dostať. Tu by si ako mesto mohlo kľudne dať veľký market a nápis všetko za 15.Neviem či by to malo až taký úspech, lebo tak euro a 15 eur je "trošku" rozdiel... Každopádne ale toto v Konstanzi platí. Takmer na každú atrakciu sa platilo 15eur. Na Mainau, na vodný svet, dokonca aj vystúpenie Monster Truck-ov, ktorí prišli od neviem kadiaľ si dali vstupné 15eur. Asi to už pár krat boli a zvykli si na mestký štandard :)
...chmat teplého komára. Prepáčte za ten dlhý názov, ale skracovať som fakt nechcel, lebo celé toto by malo byť také úplne autentické ako to fakt bolo. A takto to bolo...
Pri pohľade na fotku nižšie asi ani netreba názov prekladať. Presne tak. My traja (tak zdravo) trafení (už vidím ako Roman hovorí, že nech to vravím sám za seba :) ) sme sa vydali na náš plánovaný roadtrip. Náš pôvodný plán bol od štvrtka večera do nedele obeda Bad Wildbad, kde mal Pali absolvovať svoj pretek v Nemecku a potom sa v nedeľu presunúť do jazerného mesta Konstanz.
Až na to neuprosné teplo a otrasných komárov, ktorý si nejak zvykli aj na repelenty, to včera Palino zabíjal vo svojom lokále. Mal som tú česť sa tam vyskytnúť aj ja, a spolu s Palim spraviť nejaké to foto…
Nikdy som nebol extra veľký fanúšik čiernobielej fotografie a vždy som viac inklinoval k "farebnému svetu". Postupom času začínam objavovať čaro tohto typu fotografie, a hlavne kontrast, ktorý dokáže takáto fotka vyvolať ma niekdedy úplne dostáva. Londýn bolo pre mňa vždy mesto plné kontrastov. Ponúkam teda pár fotografii v čiernobielom prevedení...
Tí, ktorí boli určite neľutujú a tí, ktorí neprišli, môžu banovať :) Svoj 18-tý ročník oslávil Lumen veľkolepo. Musím povedať, že organizátori posúvajú stále tento festival na vyššiu úroveň, čoho nemalým dôkazom je aj viac ako desaťtisíc návštevníkov počas festivalu..
Presne tak veru bolo v sobotné poobedie. Krásne, dokonca až hadíkovo krásne. Od kvitnúcich jarných rastlín a stromov až po vyhrevanie hadíkov a iným tvorom im podobným na slnku...
...tak vám aspoň formou fotografií prinášam trochu hrejivého slnka :) Keď sme si vyberali izbu na intráku, tak sme prvý krát boli nutení zvoliť izbu na opačnej strane ako doteraz. Tak trošku som bol sklamaný, lebo práve výhlad do mesta som mal vždy rád. Ale potom si vravel, že tie západy na opačnej strane musia byť tiež fajn... a veru že sú :)
Neviem ako vy, ale ja som si posledné dni naozaj užil. Pani jar dala jednoznačne najavo, že je tu a svojím nádherným počasím v podobe kryštálovo čistej oblohy a úchvatných dvadsať stupňov mi jasne hovorila, aby som vypadol von. Sedieť vo vnútri by bol proste hriech. A mamina mi vždy trdo mlela do hlavy, že hrešiť sa nemá... a tak som fakt vypadol. Nie z okna, ale do prírody.
Mám rád cestu vlakom. Naozaj. Nie preto, že WéCka smrdia často tak, že ich až cítiť do kupéčka cez zatvorené dvere či kvôli tým umytým oknám cez ktoré uvidíte akurát tak h... hrozné nič... Ale hlavne kvôli ľudom a prostrediu naokolo...
