Celé naše 10 dňové putovanie som rozdelil na viacero častí. Prvú časť som nazval Psychoterapie schulle – moje bláboly ako to vlastne celé začalo a zopár fotiek, ako vnímam mesto ja.
Ako to už býva zvykom, nikdy nie je všetko presne tak, ako si naplánujete. Počasie počas cesty do Nemecka bolo fajnové, a podľa Romanovho chrnenia v zadnej časti auta, až na spanie... No čím ďalej sme sa približovali k cieľu, počasie bolo horšie a horšie. Prišli sme niekedy okolo 21,45. Celkom už bolo šero a najhoršie na celej veci bolo že okrem blbého počasia vonku sme nenašli naše miesto, kde sme mali zložiť stan a prespať. Po hľadaní rýchleho ubytovania sme to vzdali a náš stan sme doslova zaparkovali na úplne fajnové miesto. Na hotelovom parkovisku. Trávnaté parkovisko, rovná plocha, ešte aj auto sme si vedľa krásne zaparkovali, nočná lampa svietila celú noc a keby niekto pindal že tu je predsa nápis „rezervované iba pre ubytovaných v hoteli“, tak to asi zahráme do autu v štýle wir sprechen nicht deutch. A vlastne okrem Paliho sme fakt nešprechovali. Ja len trochen spíking a Roman dokáže počuť azbuku (no FAKT. To povedal, keď počul Ukrajincov na odpočívadle...)
Ranný budíček sme z optimistickej šiestej hodiny presunuli ráno na osmu. Keď sme už videli že aj na auto z blízka pozeral (asi) majiteľ hotela, pobalení sme sadli do auta a vypadli. Bolo nám jasné, že pri takomto počasí tu nie je reálne ostať a navyše správa že ubytko v Konstanzi máme plne k dispozícii kedy len chceme, sme po fajnových raňajkách na obchodnom parkovisku nabrali smer Bodensee.
Tak a konečne sme dorazili. Rybník. Taký obyčajný rybník. Tak nazval Bodamské jazero Roman. Na najhlbšom mieste má jazero hĺbku 254 m. Má rozlohu 536 km², dĺžku 63,3 km, je 14 km široké a dĺžka pobrežia je 273 km. Pri pohľade na jazero po jeho dĺžke nevidíte jeho koniec. Ako vraví Roman, taký rybník...
V prvom rade by sme ale chceli povedať jedno veľké ĎAKUJEM mojim rodičom. Lebo bez nich by sa naše nemecké harašenie nemohlo nikdy uskutočniť. Môj ocino, ktorý tu už niekoľko rokov pracuje nám vybavil úplne fajnové ubytovanie na dome kde býva, neustále nám vymýšľal program a moja skvelá mamča nám pripravovala špeciality, o ktorých by sa vám na dovolenke s all inclusive mohlo len snívať. Keďže vonku bolo stále zatiahnuté a teploty na opaľovanie boli v nedohľadne, naše prvé jazerné spoznávanie sme začali prechádzkou po centre mesta. Celé historické centrum je poprepájané úzkymi uličkami a keďže vonku je tak ako je, v meste veľa turistov až tak nie je.
Celé to na mňa pôsobí takým pokojným dojmom...
Až by z toho aj šašo zvážnel...
Nasledujúcej foto som dal titul: "Miesto pre teba..." Nasvietenie jednotlivých lavičiek, celé akoby orámované alejou stromov a len jedno volné miesto. Práve pre teba. :)
Zhora je svet úplne iný. Jednotlivec stráca dôležitosť a je jednoduché si uvedomiť aký zanedbateľný je JEDEN človek na tomto svete. Ako mravec, ktoré zašliapnete pri prechádzke cez cestu bez toho, aby ste o tom vedeli... "Mravce"
Ešte že tým malým, je to absolútne jedno :)
O dobrú hudbu tu núdza nieje...
Hrá sa niekedy fakt vo veľkom...
Doslova.
Celé sme to zavŕšili fajnovou večerou v Cafe Antik. Ak ste si niekedy mysleli že ste jedli najlepší kebab na svete – tak ste ešte neboli v Cafe Antik ;) Popri ceste ako dôkaz perfekcionizmu objavujeme Psychoterapie Schulle. Je nám jasné, že my blázni, sme na správnom mieste... ;) Ale o tom zas nabudúce...
PS: Pre tých, ktorý si chcú fotgrafie pozrieť vo väčšom rozlíšení: http://www.andre-design.net/?p=996
Vopred Ďakujem za každý váš koment ;)
