Robert Fico si už nestačí na Slovensku. Nestačí mu štandardná politika, nestačí mu premiérske kreslo. On sa dnes hrá na „svetového hráča“. Preto cestuje do Číny, preto sa stretáva s ľuďmi, ktorí vládnu tvrdou rukou, a preto sa dokonca rozpráva s Vladimirom Putinom – mužom, ktorý rozpútal krvavú vojnu priamo v srdci Európy.
Fico si myslí, že keď sedí za stolom s diktátormi, stáva sa jedným z nich, že je v „elitnom klube“, kde sa rozhoduje o osudoch sveta. Pravda je však iná. V očiach medzinárodnej politiky je smiešny. Smiešny premiér malej krajiny, ktorý sa tlačí medzi tých, ktorí demokraciu považujú za slabosť.
Ale toto už dávno nie je sranda. Toto už nie je ani normálny politický lobbing, kde sa hrá o ekonomické kontrakty alebo diplomatické úsmevy. Toto je hazard. Hazard s dôveryhodnosťou Slovenska, hazard s naším miestom v Európe, hazard s našou budúcnosťou.
Putin nie je „partner na dialóg“. Podľa pravidiel civilizovaného sveta 21. storočia je to vojnový zločinec, ktorý by mal byť zatknutý a postavený pred medzinárodný súd. A slovenský premiér sa k nemu správa ako k štátnikovi, ktorého slovo má váhu. To je nielen hanba, to je ohrozenie našej vlastnej bezpečnosti.
Na Slovensku sa Fico snaží hrať hrdinu. Svojim voličom predáva obrázok „muža medzi veľkými“, ktorý dokáže rokovať s Putinom či s čínskymi lídrami. V skutočnosti to robí len pre svoje tupé voličské publikum, ktoré mu zhltne každú pózu a každý teatrálny výstup. A zatiaľ čo doma hrá divadlo, vonku sa z neho smejú.
Toto nie je štátna politika. Toto je egotrip jedného človeka, ktorý sa rozhodol, že jeho osobný pocit veľkosti je dôležitejší ako dôveryhodnosť Slovenska. A my všetci na to doplácame.
Otázka preto zostáva stále rovnaká a čoraz pálčivejšia:
Dokedy budeme ticho? Dokedy dovolíme, aby Slovensko reprezentoval človek, ktorý hazarduje s našou budúcnosťou? Dokedy budeme trpieť premiéra, ktorý sa hrá na mocného, no v skutočnosti len hanobí našu krajinu a bratáva sa s tými, čo by mali sedieť v súdnej sieni, nie v prezidentských palácoch?
