Sociálna ekonomika na Slovensku dnes nie je len konceptom na papieri. Je to súčasť reálneho systému, ktorý má svoju štruktúru, účastníkov aj jasne nastavené pravidlá.
Patrí pod Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, konkrétne pod Sekciu sociálnej ekonomiky, ktorá zabezpečuje odbornú, legislatívnu a finančnú podporu. Dôležitú úlohu zohráva aj Aliancia pre sociálnu ekonomiku na Slovensku, ktorá združuje vyše dvesto registrovaných sociálnych podnikov. Vytvára priestor pre spoluprácu, spoločné požiadavky a výmenu skúseností.
Zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike výrazne posunul túto oblasť vpred. Umožnil vznik a fungovanie siete registrovaných sociálnych podnikov naprieč Slovenskom. Ale odvtedy prešlo sedem rokov a každý zdravý systém potrebuje údržbu, vylepšenia a úpravy. Legislatíva nemôže stáť na mieste, ak sa má prispôsobovať realite. Ak sa má zvyšovať jej efektivita, musí reagovať na to, čo sa deje v teréne. A práve tam, v regiónoch, v komunitách a v uliciach sa ukazuje, čo funguje a čo treba nastaviť lepšie.
Nie každý začína z rovnakej štartovacej čiary. Niektorí ľudia vyrastali v prostredí, kde bola pravidelnosť a disciplína normálna vec. Iní v realite, kde sa chodilo spať hladný, a do školy len vtedy, keď to bolo možné. Pre túto druhú skupinu nie je práca samozrejmosť. Je to niečo, čo sa učia postupne, cez konkrétne skúsenosti a podporu. Preto nestačí len zamestnať človeka. Dôležité je vytvoriť aj prostredie, kde sa naučí zodpovednosti, pracovnému režimu a pochopí zmysel výplaty, ktorú si odmaká.
Pekným príkladom, kde sa tieto hodnoty pretavujú do reality, je firma Deeply s.r.o., ktorú vedie šikovný manažér Lukáš Priškin. Podnik ponúka kvalitné upratovacie práce ,ale aj iné služby . Pracuje tam aj pani Pavla, administratívna pracovníčka, ktorá nemá zdravé ruky, ale dokumenty spracúva nohami. A robí to tak presne, že by predčila mnohých zdravých kolegov. Nie je to prípad, ktorý by mal človeka rozplakať. Naopak, má ho nakopnúť. Ukazuje totiž, že ak sa chce, dá sa veľa, ale musí byť priestor, a ten priestor nevznikne sám. Musí ho niekto vytvoriť.
V realite, kde ľudia žijú z dňa na deň, nemôžeš očakávať, že vydržia mesiac bez príjmu. Nie preto, že sú leniví, ale preto, že systém ich nikdy nenaučil čakať, plánovať ani dôverovať. A práve tu sa ukazuje sila týždenných záloh. Nie je to žiadna charita. Je to tvrdý, praktický nástroj, ako udržať človeka v legálnej práci. Zálohy dokážu stabilizovať zamestnanca, ktorý by inak po pár dňoch skončil. Nie preto, že nechce, ale preto, že potrebuje peniaze hneď. Bez záloh by možno skončil na čierno, bez odvodov, bez istoty. Štát týmto prichádza o dane, podnik o zamestnanca, rodina o stabilitu. Ale keď mu raz za týždeň dáme niečo málo, podržíme ho. A on ostane, nie na týždeň, možno na mesiac, možno na roky. A z človeka, ktorý sa celý život točil v kruhu čiernych brigád, sa zrazu stane zamestnanec. Človek, ktorý tvorí hodnotu a presne týmto spôsobom budujeme základ toho, čomu hovoríme udržateľná sociálna ekonomika. Nie rečami, nie projektmi na papieri, ale tým, že niekoho podržíš vo štvrtok, aby v piatok prišiel do roboty.
Sú aj prípady, keď sociálny podnik zlyhá. Možno sa niekto len tvári, že ide sociálnou cestou...
Bohužiaľ, na Slovensku sme zvyknutý hádzať, všetkých a všetko do jedného vreca ,a vážení to nie je správne. To neznamená, že celý systém je zlý... Rovnako, ako v rodine, keď bratranec robí sprostosti, neznamená to, že cela rodina je zla. Sociálna ekonomika nie je dokonalý svet. Je to živé prostredie, kde vznikajú aj chyby, aj nečakané situácie. Keď sa robí úprimne, s rozumom a cieľom pomôcť, má zmysel, vidieť to na konkrétnych ľuďoch, ktorí sa po prvý raz v živote stávajú súčasťou niečoho legálneho, trvalého a zmysluplného. Aj ja som kedysi pracoval v jednej nemenovanej automobilke. Tam som bol len číslo... Keď som po šiestich nočných odmietol nastúpiť aj na siedmu, vedúci mi povedal: na bráne čaká desať ďalších, čo vezmú tvoje miesto, samozrejmé, že som nastúpil na 7 nočnú síce nútene ale pointa je jasná korporát nesleduje sociálny dopad. Sleduje zisk a presne tu je rozdiel medzi korporátom a sociálnym podnikom. Sociálny podnik nestavia na číslach stavia na človeku.
Sociálna ekonomika nie je o zázrakoch, je o druhých šanciach. O tom, že aj človek, ktorému sa spoločnosť roky otáčala chrbtom, môže byť užitočný. Nie z ľútosti, ale preto, že dostal šancu a chytil sa jej. A práve v tom je sila. V jednoduchých, každodenných rozhodnutiach, ktoré tvoria mozaiku skutočnej zmeny. Ak má niečo meniť svet, nie sú to frázy a analýzy. Sú to reálne príbehy ľudí, ktorí dostali priestor a rozhodli sa ho nezahodiť.
