Tento text zo známej boybandovej kapely pozná snáď každý, a kto nie, ten klame. Viacerí ste si vtedy farbili ofiny...
Tá moja muzika? To sú moje hodnoty. Hodnoty, vďaka ktorým viem presne identifikovať, kto som. Som Rusínsky Cigán. Nepochádzam z Indie, ale zo Stakčína. Poznám svojich predkov a viem to presne pomenovať.
Ja nikomu neberiem tú jeho hudbu, či už sú to Rómovia, Rusíni, Maďari alebo ktorákoľvek iná národnostná menšina na Slovensku. Každý máme právo na svoju vlastnú melódiu.
Čo viem s určitosťou povedať, je to, že rómska menšina na Slovensku má spomedzi všetkých menšín obrovský problém, a tým sú chatrče, kde ľudia žijú, akoby v 21. storočí žiť nemuseli.
To, že je niekto chudobný, neznamená, že je automaticky nezodpovedný. Týka sa to už nielen Rómov.
Pozrime sa na rusínsko-rómsku menšinu na východnom Slovensku. V regiónoch, kde tieto menšiny spolunažívajú, sú chatrče skôr výnimkou, nie pravidlom. Naopak, v iných okresoch, kde je aj vyššia kriminalita, sú bežnou realitou.
Podporme regióny, kde ľudia chcú pracovať a vedia spolunažívať. Sú chudobní, ale bez rozdielu farby pleti. Sú to hladové doliny ako Stropkov, Svidník, Snina, Medzilaborce, Michalovce…
Kto mal akúkoľvek príležitosť mediálnu, politickú alebo verejnú otvoriť túto tému a neotvoril ju, a len sníval o nejakom Slovensku, kde bude rešpektovaný len preto, že má bavoráka alebo mercedes...
A tam presne narážame na to, že môžeš mať vzdelanie, auto, dom, a aj tak povedia, že sme Cigáni. A áno, povedia. A viete prečo?
Lebo ako lídri sa prizeráte na deti z chatrčí, ako sa im doslova devastujú životy... detské životy.
Tak potom aký rešpekt chceme od spoločnosti? A že nás hádžu do jedného vreca? Áno, hádžu. A my za to nemôžeme.
Robíme, čo sa dá. Posielame deti do škôl, robíme si každý mesiac rozpočty, aby sme zistili, čo si môžeme a čo si nemôžeme dovoliť. A veľakrát si nemôžeme dovoliť.
A čo ste dokázali? Označili ste 200 000 ľudí, ktorí volili ĽSNS, za rasistov, pritom ste si neuvedomili, že my s nimi žijeme.
Denne vo fabrikách, v obchodoch, v reštauráciách, na pošte, u lekára a absolútne všade, kde obyčajný človek ako ja chodí. A dokážem sa s nimi rozprávať o všetkom podstatnom.
Alebo vy nechodíte na poštu? K lekárovi? Do obchodu? Chápete?
Keď vidím, že je človek debil, tak sa s ním nebavím, a je mi absolútne jedno, akú má farbu pleti.
Moja babka chodila do maďarskej školy, pretože v tom čase v Stakčíne zaviedli maďarský jazyk ako povinný vyučovací jazyk. Deti, ktoré predtým hovorili po slovensky alebo po rusínsky, museli prejsť na maďarský systém vzdelávania. Od Stakčína smerom na Sninu to už bol Slovenský štát.
Môj dedko také „šťastie“ nemal. Bol v pracovnom tábore.
A moja babka vravela:
„Keby nebol biely, tak Cigán zahynie.“
Asi vedela, o čom hovorí. Alebo vtedy neutekali a neschovávali sa?
A kto nás vlastne oslobodil v SNP? Samozrejme, bojovali aj Rómovia. Ale podstata toho, o čom moja babka hovorila, je snáď každému jasná.
Dôležitejšie je ešte to, že ak by, nedajbože, niekto chcel opäť upaľovať čarodejnice na hranici, koho upália? Vás určite nie, vy utečiete...
Ako obyčajný človek z praxe môžem absolútne zodpovedne povedať, že ľudia potrebujú prácu. Viem, že v týchto regiónoch je zlá infraštruktúra, ale to počúvame v každej politickej diskusii, keď príde na tému ekonomika - investori.
Je snáď každému jasné, aké štartovacie čiary majú deti z chatrče oproti chudobným deťom z rodinného domu.
Aj napriek tomu by sme mali zefektívniť terénnu prácu a začať rodičom vysvetľovať, že ak nebudú svoje deti učiť základné princípy správania sa v škole, ako je pozornosť, bude to ich deti stáť budúcnosť.
Dieťa musí vedieť pozorne sledovať učiteľa, pretože učiteľ alebo učiteľka sa snaží naučiť aspoň základy čítať, písať, počítať.
A bez základov akú bude mať ten človek štartovaciu čiaru v pracovnom živote?
Sú to absolútne základné veci. Netreba selektovať deti, ale musíme začať od rodičov.
Pani učiteľky a páni učitelia sú tí poslední, komu by sme mali niečo vyčítať.
Hľadajme riešenia, ktoré sú aktuálne na stole.
Sociálnu ekonomiku vnímam ako nástroj na odstránenie chudoby, najmä v regiónoch, kde je menej práce. A to tak, že spoločne začneme vytvárať regionálnu ekonomiku v kontexte sociálnej ekonomiky.
Tak položíme základné piliere hodnôt, bez ktorých jednoducho žiadne zmeny neprídu.
"Ale znám jeden lék,
pomáhá léčit duše, láskou nemocných,
stačí prolomit led
a poslouchat tóny, co mají kouzlo všemocný."
