Milí čitatelia, milé čitateľky a hlavne rodičia, určite ste si všimli, že NAŠE deti trávia svoj voľný čas na mobilných zariadeniach. Už to nie je len o hraní hier, niekedy mám pocit, že sú dokonca lenivé hrať hry. Skôr ide o obsah, ktorý naše ratolesti sledujú či už je to YouTube, TikTok, Instagram... Facebook už ani nie, pretože deti tvrdia, že je „pre starších ľudí“.
Mám v hlave veľa otázok. Ako je možné, že mobil a sociálne siete doslova pohltili naše deti? Píšem to ako rodič, ktorý sa snaží svoje deti chápať, ale aj ochraňovať. S manželkou každý deň venujeme svoju pozornosť deťom, aj keď máme obrovské množstvo práce. Ale, udržať rovnováhu medzi digitálnym svetom a realitou je čoraz ťažšie.
Dokážeme to ešte vôbec regulovať? Vziať mobil deťom nie je riešenie. Je to o zodpovednosti. Máme nad tým kontrolu?
Snažím sa dať zodpovednosť do rúk svojim deťom od mala, vysvetľujem, že ide o digitálnu dobu, ja to však nazývam pandémiou. Staršia dcérka to pekne chápe, no vidím rozdiel medzi ňou a mladšími. Keď bola malá, sledovala Spievankovo a prechod do škôlky bol vďaka tomu jednoduchší. Spievankovo vytváralo edukatívny obsah, rovnako ako Paci-Pac, ktorý si obľúbila stredná dcérka. Rýchlosť dnešnej doby je však cítiť. Edukačné prvky ustupujú a na scénu prichádzajú krátke, rýchle a často bezmyšlienkovité videá.
Najmladšia dcérka sleduje Diana and Roma. Príbeh začal vtedy, keď bola Diana malá, ale dnes je z nej veľká slečna a obsah je už skôr o tom, že sa hrá viac jej otec ako ona. Tento trend je viditeľný na viacerých platformách dospelí sa hrajú na detský svet a naše deti to konzumujú. Neustále jej prízvukujem, že tento obsah nemá zmysel.
Potrebujeme osvetu!
Na Slovensku ešte nikto neprišiel s konceptom, ako pomôcť rodičom a deťom lepšie zvládnuť digitálnu dobu. Mám pocit, že by sme mohli spraviť niečo viac workshopy pre rodičov a deti, kde by sa rozprávalo o tom, čo je zdravá miera digitálneho sveta. Nejde o to všetko zatratiť, ale nájsť rovnováhu. Lebo realita je taká, že digitálny svet je tu a nezmizne. Otázka je, ako ho zvládnuť?
Ak sa na to pozriem aj z druhého uhla pohľadu, aj my dospelí trávime pri mobiloch priveľa času. V reštaurácii, na zastávke, v obchode, u lekára... Pozrite sa okolo seba. Koľko ľudí drží v ruke mobil? Dokonca cez priechody pre chodcov držia mobily v ruke a slúchadlá v ušiach, ani sa neobzrú... Musíme začať od seba, aby sme na konci dňa neboli tí, ktorí vodu kážu a víno pijú.
Ako vraví moja manželka: ,, Ak sa dieťa nudí, tak je to v poriadku, mozog sa musí občas nudiť, a ak sa nudí, tak to neznamená, že je to pozvánka vziať si do rúk mobil".
Rovnako to platí aj pre dospelých. Verím, že riešenia existujú, no musíme na nich pracovať spoločne .
A na záver si dovoľujem položiť otázku,: Opýtali ste sa dnes svojej polovičky, ako sa má? Ak nie, urobte to. :)
